PEDOSFÉRA

 

Pedosféra = pôdny obal Zeme, vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vody a vzduchu

Pôda – trojrozmerný výrez pedosféry od jej povrchu až po podložnú materskú horninu, základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve

Štúdiom pôd sa zaoberá pedológia (pôdoznalectvo), pôdu z geografického hľadiska (ako súčasť krajiny) skúma pedogeografia (geografia pôd)

Zloženie pôdy

1. neživá zložka
   1. organická (=humus) – vzniká. premenou odumretých rastlín a živočíchov
   2. anorganická – pevná (horniny, minerály), kvapalná (pôdna voda), plynná (pôdny vzduch – N, O, CO₂)
2. živá zložka – pôdny edafón (pôdne organizmy)
   1. fytoedafón (rastlinné pôdne organizmy – koreňová sústava rastlín)
   2. zooedafón (živočíšne pôdne organizmy – hmyz, červy, baktérie, plesne, huby, prvoky, drobné hlodavce, ...)

Vlastnosti pôdy

1. úrodnosť – najdôležitejšia vlastnosť pôdy, schopnosť pôdy poskytovať rastlinám vhodné životné podmienky
   1. prirodzená – vytvorená bez zásahu človeka
   2. kultúrna – vzniká kultiváciou pôd (obrábaním, hnojením, zavlažovaním, odvodňovaním, ...)
2. zrnitosť (textúra) – podľa veľkosti zŕn sa rozlišujú zrnitostné kategórie:
   1. jemnozem (častice menšie ako 2 mm) – íl (do 0,01 mm), prach (0,01 – 0,05 mm), prachový piesok (0,05 mm – 0,1 mm), piesok (0,1 mm – 2 mm)
   2. skelet (častice väčšie ako 2 mm) – slabo, stredne, silno skeletnaté

Podľa zrnitosti sa pôdy delia na pôdne druhy:

1. ľahké (piesočnaté) – ľahko obrábateľné, nedostatok ílovitých častíc, prevzdušnené, prepúšťajú vodu, málo humusu; výskyt:  viate piesky a pieskovce
2. stredne ťažké (hlinité) – stredne ťažko obrábateľné, rovnaký podiel piesku a ílovitých častíc, hlboké, poľnohospodársky vhodné; výskyt: nížiny
3. ťažké (ílovité) – ťažko obrábateľné, nadbytok ílovitých častíc, horšie prepúšťajú vodu a vzduch, výskyt: podhorské oblasti nížin, kotliny

 

3. štruktúra – schopnosť pôdy zoskupovať alebo rozpadávať sa na zhluky rôznej veľkosti a tvaru (napr. drobno hrudkovitá – najcennejšia)
4. pórovitosť – množstvo pórov (v %) na určitý objem pôdy
5. pôdna reakcia – chemická vlastnosť pôdy, môže byť neutrálna (ph=7), kyslá (ph<7), zásaditá (ph>7)

 

Vznik pôdy

Pôda vzniká pôdotvorným procesom (=súhrn fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré prebiehajú v pôde),  vyvolaným pôdotvornými činiteľmi:

1. materská hornina
2. podnebie
3. organizmy (vznik humusu)
4. podzemná voda
5. georeliéf (nadmorská výška, sklon svahu)
6. čas
7. človek

Pôdne horizonty - zákonite usporiadané vrstvy pôdotvorného substrátu, pozorované na pôdnom profile. Podľa usporiadania pôdnych horizontov sa určujú pôdne typy.

HORIZONTÁLNA ZONÁLNOSŤ HLAVNÝCH PÔDNYCH TYPOV ZEME

      1. TUNDROVÉ PÔDY

- subarktické oblasti (S Eurázie  a Severnej Ameriky)

- nevhodné na obrábanie, chudobné pastviny pre soby

- permafrost – nepriepustná, dlhodobo zamrznutá pôda v hĺbke 1 m

      2. PODZOLOVÉ PÔDY

      - pásmo tajgy (Škandinávia, S Ruska, Kanady)

      - málo úrodné, pokryté ihličnatými lesmi

       3. ČERNOZEME

- stepné a lesostepné oblasti mierneho pásma. (Ukrajina,. J Ruska, Kanada – od Alberty po Saskatchewan, USA – cez Dakotu, Nebrasku až po Kansas)

- najúrodnejšie pôdy (kvalitný humus, veľa živín) – tvoria svetové obilnice

4. ŽLTOZEME A ČERVENOZEME

- oblasť vlhkých subtropických lesov (JV USA, stredná a JV Čína)

- pri použití hnojív poskytujú dobrú úrodu bavlny, čaju, tabaku, podzemnice olejnej a sóje

5. PÚŠTNE A POLOPÚŠTNE PÔDY

- najmä tropické, ale aj subtropické a mierne pásmo

- málo humusu

- využívajú sa len zriedka a chudobné pastviny

       6. ČERVENÉ PÔDY

- oblasť saván (najviac v Afrike a Južnej Amerike)

- pomerne úrodné, slúžia ako pastviny, obrábajú sa len na plantážach

7. ČERVENOŽLTÉ PÔDY

- ekvatoriálna oblasť (Amazonská nížina, Konžská panva)

- cukrová trstina, kakaovník, tropické ovocie

 

VERTIKÁLNA ZONÁLNOSŤ HLAVNÝCH PÔDNYCH TYPOV STREDNEJ EURÓPY

1. NIVNÉ PÔDY (FLUVIZEME)

- vznikli v najnižšie položených miestach pozdĺž riek a potokov

- bývajú zaplavované, majú rôznu úrodnosť

- využívajú sa ako polia, lúky a pastviny

2. LUŽNÉ PÔDY (ČIERNICE)

- vznikli ďalej od vodných tokov

- patria k najúrodnejším pôdam strednej Európy

3. ČERNOZEME

- vznikli na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach do 300 m

4. HNEDOZEME

- lemujú černozeme na svahoch pahorkatín

- úrodné poľnohospodárske pôdy

5. ILIMERIZOVANÉ PÔDY (LUVIZEME)

- nadväzujú na hnedozeme smerom do vyššie položených oblastí

- stredne úrodné

6. HNEDÉ LESNÉ PÔDY (KAMBIZEME)

- vznikli v pohoriach, prevládajú v strednej Európe

- využívajú sa najmä na lesnú produkciu

- menej náročné plodiny

7. PODZOLOVÉ PÔDY

- pôdy vyšších hornatín pri hornej hranici lesa a v kosodrevine

- väčšinou sú zalesnené

-------------------------------------------------------------------------------------------

8. RENDZINY

- vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín (vápence, dolomity) - horské a krasové oblasti (rôzna nadmorská výška)