Peter Gomoľa

OBYVATEĽSTVO

 

VÝVOJ POČTU OBYVATEĽSTVA

 

Na vývoj počtu obyvateľstva vplývali:

 

1. faktory podporujúce rast

(prírodné bohatstvo, vedecké poznatky, technické objavy, ekonomický rozvoj)

1. faktory spomaľujúce rast

(epidémie, vojny, hladomory, rasové prenasledovanie, prírodné katastrofy)

 

Obdobia v raste počtu obyvateľov:

 

A. NEOLITICKÁ REVOLÚCIA(7. – 6. tisícročie p.n.l.)

-prechod od zberu plodín a lovu k poľnohospodárstvu, vznik trvalých sídel, obrábanie pôdy, chov zvierat

 

B. PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA( zač. v 18. storočí v Anglicku)

-prechod od manufaktúry ku kapitalistickej továrni, rast počtu mestských obyvateľov (napr. 19. st. – Veľká Británia – z 9 na 33 mil.)

 

C. DEMOGRAFICKÁ REVOLÚCIA(4 fázy)

1. malý prírastok - vysoká pôrodnosť aj úmrtnosť
2. pokles úmrtnosti
3. pokles pôrodnosti
4. nízky prírastok, ktorý prechádza do úbytku

 

Počet obyvateľov Zeme – 6,8 mld. (2010), 7,1 mld. (2013), 7,5 mld. (2019), 7,7 mld. (2020), 8 mld. (2023)

 

Prognózy OSN:

 

r.2050 - 9,2 mld. ľudí, Čínu predchádza India

r.2300 – stabilizácia obyvateľstva - nulový rast, rozvoj kvalitatívnych znakov   (vzdelanie, úroveň bývania, kultúrna úroveň atď.)

 

ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA

 

-nerovnomerné (1/2 obyvateľstva obýva 5% súše, 1/3 plochy je neosídlená)

 

Ukazovateľ rozmiestnenia obyvateľstva – hustota zaľudnenia (pomer počtu obyvateľov a rozlohy územia)

 

-priemerná hustota zaľudnenia - 43 obyv./km², Bangládeš – 980 obyv./km², r. 2015 - 1100 obyv./km², r. 2021 - 1200 obyv./km² 

 

-extrémne vysoká hustota zaľudnenia -        Monako, Macao (18tis. obyv./km²)

Hongkong, Singapur (6tis obyv./km²)

 

-nízka hustota zaľudnenia – oblasti s chladným, suchým, horúcim alebo vlhkým podnebím (polárne oblasti, vysokohorské územia, púšte, dažďové lesy), Mongolsko – 1,7 obyv./km² , r. 2015 - 1,9 obyv./km²

 

EKUMÉNA (územie osídlené a hospodársky využívané) – 43% súše

ANEKUMÉNA (územie neosídlené a hospodársky nevyužívané) – 19% súše

SUBEKUMÉNA (prechodne obývané územie) – 37%

 

Faktory ovplyvňujúce osídlenie:

1. prírodné
2. vzdialenosť od morského pobrežia (50% obyvateľstva žije do 200 km od pobrežia)
3. nadmorská výška (60% obyvateľstva žije do 200 m.n.m.)
4. podnebie (väčšina obyvateľstva žije v miernom a teplom pásme)
5. socioekonomické (vyvíjali sa postupne)
6. poľnohospodárstvo (kvalitné pôdy, vhodná klíma)
7. priemysel (ťažba a spracovanie nerastných surovín)
8. urbanizácia (obyvateľsvo sa sústreďuje v mestách)

 

HLAVNÉ ZOSKUPENIA OBYVATEĽSTVA

 

1. V Ázia – V a SV Čína, Japonsko (Honšú), Kórejský polostrov
2. J a JV Ázia – India, Bangládeš, Pakistan, Indonézia
3. Z Európa – Benelux, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko – Porúrie, Porýnie
4. SV USA, JV Kanady
5. JZ USA – Kalifornia
6. JV Brazília, oblasť La Platy (Argentína, Uruguaj)
7. dolný tok a delta Nílu
8. JV Austrália

 

 

1. podľa kontinentov:

 

1. podľa štátov:

 

DYNAMIKA OBYVATEĽSTVA

 

1. PRIRODZENÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

- zahŕňa pôrodnosť a úmrtnosť, nepriamo sobášnosť, rozvodovosť, potratovosť, chorobnosť

 

PÔRODNOSŤ (NATALITA)

• počet narodených za určité obdobie (N)
• klesajúca tendencia
• priemerná pôrodnosť 21‰

 

ÚMRTNOSŤ (MORTALITA)

• počet zomretých za určité obdobie (M)
• klesajúca tendencia
• priemerná úmrtnosť 9 ‰

 

Rozdiel medzi počtom narodených (N) a zomretých (M) určuje PRIRODZENÝ POHYB OBYVATEĽSTVA (P_P)

P_P=N-M

      ak N˃M – prirodzený prírastok

      ak N˂M – prirodzený úbytok

 

V súčasnosti je prirodzený prírastok 15‰ (ročne pribudne 76 mil. ľudí)

 

Podľa prirodzeného pohybu obyvateľov:

 

1. ÁZIA, AFRIKA, LATINSKÁ AMERIKA (P_P=30‰) – vysoká pôrodnosť

2. EURÓPA, SEVERNÁ AMERIKA (P_P=5-10‰) – starnutie obyvateľstva, zvýšená zamestnanosť žien

 

2. MECHANICKÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

 

A. MIGRÁCIA (SŤAHOVANIE)– zmena trvalého bydliska, dvojsmerný pohyb

 

1. IMIGRÁCIA (PRISŤAHOVANIE)
2. EMIGRÁCIA (VYSŤAHOVANIE)

 

REEMIGRÁCIA – návrat emigranta do vlasti

 

Faktory migračných pohybov:

1. emigračné (prírodné katastrofy, prebytok obyvateľstva, ekonomická kríza, nedostatok potravín-hlad)
2. imigračné (lacná pôda, voľné pracovné miesta)

 

Príklady migrácie:

1. migrácia z Európy do Ameriky (2.pol.19.st.+zač.20st.) – 70 mil. obyv.
2. migrácia medzi Indiou a Pakistanom z náboženských dôvodov (moslimovia do Pakistanu, Hinduisti do Indie)
3. násilné migrácie (deportácie černošského obyvateľstva z Afriky do Ameriky, židovského obyvateľstva počas 2. svetovej vojny)
4. európska migračná kríza (od roku 2015) – z Blízkeho a Stredného východu (Sýria, Afganistan, Irak) a subsaharskej Afriky do krajín EÚ (hlavne Nemecko)

 

Výsledkom prirodzeného a migračného pohybu je CELKOVÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

 

P=N-M + I-E

 

B. DOČASNÁ ZMENA POBYTU– zmena bydliska na určitý čas, miesto trvalého bydliska sa nemení (robotníci, vysokoškoláci)

C. DOCHÁDZKA DO ZAMESTNANIA A DO ŠKÔL– pravidelný pohyb na rovnakej trase v rovnakom čase

D. NEPRAVIDELNÉ DOČASNÉ POHYBY (TURBULENCIA)– pohyby za účelom cestovného ruchu, rekreácie, služobné cesty, cesty do zahraničia

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

 

3 skupiny znakov:

1. BIOLOGICKÉ (pohlavie, vek, rasa)
2. KULTÚRNE (vzdelanie, národnosť, jazyk, náboženstvo)
3. EKONOMICKÉ (zamestnanosť)

 

PODĽA POHLAVIA

 

• počet mužov a žien je približne rovnaký (rodí sa viac chlapcov, vyššia úmrtnosť mužov)

 

2 typy populácií:

 

1. vyspelé krajiny s prevahou žien (Európa)
2. menej rozvinuté krajiny s prevahou mužov (moslimské krajiny)

 

PODĽA VEKU

 

1. predproduktívny (0-15 rokov)
2. produktívny (15-65 rokov)
3. poproduktívny (nad 65 rokov)

 

Na zobrazenie vekovej štruktúry sa používa VEKOVÁ PYRAMÍDA

 

1. progresívny typ (tvar pyramídy)– vysoký podiel mladého obyvateľstva, každý nasledujúci ročník je početnejší
2. stacionárny typ (tvar zvona)– každý rok približne rovnaký počet narodených
3. regresívny typ (tvar urny)– zmenšovanie počtu narodených
4. typ vymierajúcej populácie (tvar kvapky)– chýba detská zložka

 

2 typy populácií:

 

1. vyspelé krajiny (nízka pôrodnosť i úmrtnosť, obyvateľstvo starne – demografické starnutie)
2. rozvojové krajiny (vysoká pôrodnosť, ľudia sa nedožívajú vysokého veku)

 

PODĽA RASY

 

Rasa– skupina ľudí, ktorých spája dlhodobý spoločný vývoj, počas ktorého sa u nich vytvorili vplyvom určitého prostredia rovnaké morfologické a fyziologické znaky (farba pleti, farba a tvar vlasov, očí, tvar lebky, nosa a pod.)

 

Všetky rasy sú úplne rovnocenné, celé ľudstvo je jeden biologický druh – Homo sapiens

 

1. EUROPOIDNÁ (BIELA) – 45%

Európa, Z Sibír, S Afrika (Arabi), JZ Ázia, India, S a J Amerika, Austrália, Nový Zéland

1. MONGOLOIDNÁ (ŽLTÁ) – 40%

V, SV a JV Ázia, pôvodní obyvatelia Ameriky (S Kanada, horské územia Brazílie a andských štátov)

1. EKVATORIÁLNA (ČIERNA) – 11%
   1. NEGROIDNÁ – 10%

Afrika na J od Sahary, S a Stredná Amerika, Brazília

1. AUSTRALOIDNÁ – 1%

S Austrália, Nová Guinea, Srí Lanka

1. ZMIEŠANÉ – 4%
   1. MESTIC (beloch+indián)
   2. MULAT (beloch+černoch)
   3. ZAMBO (černoch+indián)

NÁRODNOSTNÁ A JAZYKOVÁ ŠTRUKTÚRA

 

Národ– spoločenstvo ľudí, ktoré má spoločný historický vývoj, jazyk, územie, kultúru, spôsob života, tradície (2000 národov)

Národnosť– príslušnosť obyvateľov k určitému národu

 

1. Číňania
2. Hindustánci
3. Američania
4. Bengálčania
5. Brazílčania
6. Rusi
7. Japonci
8. Mexičania
9. Pandžábci
10. Nemci

 

Jazyk– dorozumievaci prostriedok medzi ľuďmi

 

Geneticky príbuzné jazyky tvoria jazykové rodiny (30 jaz. rodín), ktoré sa členia na jazykové skupiny. Najväčšia –indoeurópska (slovanská, germánska, románska, baltská, keltská a indoiránska jazyková skupina) – 45 %,čínskotibetská – 22 %

 

1. čínština
2. angličtina – osobitné postavenie - používa sa vo vedeckom styku, kultúre, diplomacii (400 mil.)
3. španielčina
4. hindčina
5. arabčina
6. bengálčina
7. portugalčina
8. ruština
9. japončina
10. nemčina
11. francúzština

 

NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA

 

Náboženstvo – určitá forma spoločenského vedomia, ovplyvňuje:

1. kultúru, morálku, správanie
2. populačné javy a procesy
3. môže byť motívom rozporov medzi národmi (srbsko-chorvátsko-bosniansky konflikt, arabsko-izraelský konflikt)

 

1. KRESŤANSTVO                                                                                                                                   - rímskokatolícka cirkev – J, JZ, Z Európa, Latinská Amerika                                                                     -pravoslávna cirkev (ortodoxní) – V, JV Európa                                                                                             -protestantská cirkev – S Európa, USA, Austrália                                                                              
2. ISLAM– S Afrika, JZ, JV Ázia
3. BUDHIZMUS– J, JV Ázia
4. HINDUIZMUS– J Ázia
5. ŠINTOIZMUS – Japonsko
6. JUDAIZMUS – Izrael
7. ANIMIZMUS – domorodé kmene v Afrike a Amerike

 

PODĽA VZDELANIA

1. základné
2. stredné
3. vysokoškolské

Negramotnosť (analfabeti)– 850-890 mil., 2/3 ženy (menej rozvinuté krajiny), 75% Ázia, 15% Afrika, 6% Latinská Amerika

Najnižšia gramotnosť vo svete – Niger 13,6 %, Burkina Faso 18,7%, Somálsko 24%, Eritrea 25%, Nepál 27%, v Európe – Albánsko 72%