HOSPODÁRSTVO

Hospodárske odvetvia (sektory):

1. primárny (poľnohospodársvo, lesohospodárstvo, ťažba, rybolov+chov rýb)
2. sekundárny (priemysel, stavebníctvo, výroba a rozvod elektriny, vody a plynu)
3. terciárny (obchod, služby, doprava, cestovný ruch)
4. kvartérny (informatika, peňažníctvo, školstvo, veda, výskum)

POĽNOHOSPODÁRSTVO

Slúži na uspokojenie základných potrieb človeka, je zdrojom potravín.

Lokalizačné činitele:

1. prírodné:      

a. klíma (teplota, zrážky, vietor, svetlo)

b. pôdy (typ, druh, úrodnosť)

c. reliéf (nadmorská výška, svahovitosť)

2. socioekonomické (doprava, trh, pracovná sila, úroveň spoločnosti, vlastníctvo pôdy, veľkosť závodu, mechanizácia, chemizácia, intenzita výroby)

Delenie poľnohospodárskej výroby:

1. RASTLINNÁ VÝROBA

-slúži na výživu obyvateľstva, chov zvierat, ako surovina pre priemysel (plodiny), základom jepoľnohospodárska pôda, ktorá sa delí:

1. orná(+ovocné sady a záhrady)
2. trvalo trávnaté porasty(=lúky a pasienky)
3. trvalé kultúry(chmelnice, vinice, ...)

A. potraviny

obilniny(hlavné pšenica, ryža – Čína, India, Indonézia, kukurica - USA, jačmeň ovos, raž, proso, cirok)

hlavné obilninárske oblasti(JV Európa, J Ruska a Ukrajiny, JV Austrália, prérie USA a Kanady, Laplatská oblasť)

B. krmoviny

z ornej pôdy (obilniny, okopaniny, ďatelina, ...), z trvalo trávnatých porastov, zo závodov a stravovacích zariadení (odpad)

najvýznamnejšia - kukurica

C. technické plodiny

olejniny(repka olejná, palma olejová, olivovník, slnečnica), textilné plodiny (ľan, konope, bavlník), ostatné(cukrová repa - Rusko, Francúzsko, USA a trstina, vinič, chmeľ, ...)

D. pochutiny

čajovník (Čína, India, Keňa, Srí Lanka), kakaovník (Côte d´Ivoire, Ghana, Indonézia), kávovník (Brazília, Vietnam, Kolumbia, Indonézia, Etiópia)

2. ŽIVOČÍŠNA VÝROBA

-slúži na výživu obyvateľstva (mäso, mlieko, vajcia), ako surovina pre priemysel (vlna, koža), základom sú krmoviny

-v menej rozvinutých krajinách sa používajú hospodárske zvieratá ako ťažná sila

A. chov hovädzieho dobytka

B. chov ošípaných

C. chov oviec

PRIEMYSEL

• zahŕňa: ťažobný a spracovateľský priemysel, výrobu elektrickej energie

Lokalizačné činitele:

1. prírodné (suroviny, voda, klíma, morfológia terénu)
2. socioekonomické (doprava, trh, pracovná sila, veda a výskum, vládna politika – podporuje príp. brzdí rozvoj)

suroviny, energia – ich význam klesá, pracovná sila, doprava, veda – ich význam rastie

Priemyselné oblasti:

1. SV USA
2. Západná Európa (stredné Anglicko, Benelux, S Francúzsko, Porúrie a Porýnie, Švajčiarsko, S Taliansko)
3. Japonsko

ENERGETICKÉ ZDROJE

1. primárne– sú súčasťou prírodného bohatstva
   1. obnoviteľné(voda, vietor, slnečná energia)
   2. neobnoviteľné(uhlie – Čína, USA, Rusko, ropa – Saudská Arábia, Rusko, USA, v Európe – Nórsko, Veľká Británia, zemný plyn – Rusko, USA, Kanada, urán – Kanada, Austrália)
2. sekundárne – vznikajú úpravou primárnych zdrojov (elektrická energia, ropné deriváty, koks, svietiplyn)

Výroba elektrickej energie

1. TEPELNÉ ELEKTRÁRNE

- budujú sa v oblastiach ťažby uhlia, ropy alebo zemného plynu, majú veľkú spotrebu vody (pre chladiace veže) – orientujú sa na veľké vodné toky a vodné nádrže, sú najväčším znečisťovateľom ovzdušia

1. VODNÉ ELEKTRÁRNE (HYDROELEKTRÁRNE)

- budujú sa na vodných tokoch s ekonomicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom, ich výstavba je nákladná, vyrábajú lacný prúd

- najväčšie hydroelektrárne – Tri rokliny (r. Jang-c´-ťiang, Čína), Itaipú (r. Paraná, Brazília-Paraguaj), Guri (r. Caroni,Venezuela)

1. JADROVÉ (ATÓMOVÉ) ELEKTRÁRNE

- stavajú sa v oblastiach s veľkou spotrebou elektriny, kde je nedostatok lacných palív, na výrobu energie využívajú urán

- 1. jadrová elektráreň (Obninsk pri Moskve, r. 1954)

- 2 veľké problémy so životným prostredím:

1. nebezpečie nehody jadrového reaktora (Černobyl na Ukrajine, r. 1986 – najhoršia jadrová havária v histórii, evakuácia 200 tis. ľudí, účinky v celej východnej a strednej Európe, odhad - do 50tich rokov ochorie v Európe na rakovinu asi 2000ľudí, iné predpoklady 20x viac)
2. skladovanie rádioaktívneho odpadu (v USA v nádržiach z nehrdzavejúcej ocele, ktoré sú schladené a uskladnené v zemi, 10-tisíce rokov zostáva toxický a radioaktívny)

- najväčší producenti jadrovej energie – Francúzsko (80%), Nemecko, USA, Japonsko, Rusko

1. ALTERNATÍVNE (NETRADIČNÉ) ZDROJE

- ekologický nezávadné a znovuobnoviteľné

1. slnečná energia (napr. Kalifornia, USA)
2. veterná energia
3. prílivová energia (v súčasnosti 6 prílivových elektrární – napr. Bretónsko, Francúzsko)
4. geotermálna energia (napr. Island. Nový Zéland)
5. energia biomasy (=rastlinná hmota využívaná ako zdroj energie, napr. drevo) – napr. Etiópia, Tanzánia, Nepál – plní 90% energetických požiadaviek

SPRACOVATEĽSKÝ PRIEMYSEL

1. HUTNÍCTVO (METALURGIA)

1. hutníctvo železa (čierna metalurgia) a ocele
   • hlavné oblasti: juh Ukrajiny, Ural, oblasť Veľkých jazier, Porúrie, Lotrínsko, Horné Sliezsko, juh Japonska, SV Čína, JV Brazília, ...)
   • najväčší producenti – Japonsko, Čína, Rusko, USA, Ukrajina
2. hutníctvo neželezných kovov (farebná metalurgia)
   • hlavné oblasti: západná Európa, USA, Japonsko

- hutníctvo hliníka – základnou surovinou je bauxit, najväčšie zásoby v trópoch a subtrópoch – pobrežie Guinejského zálivu, karibská oblasť, najväčší výrobca – USA, Kanada, Austrália, Japonsko

- hutníctvo medi, zinku a olova

2. STROJÁRSTVO

1. všeobecné strojárstvo – obrábacie stroje, priemyselné zariadenia, poľnohospodárske mechanizačné zariadenia)
2. dopravné strojárstvo

- výroba automobilov – západná Európa, Severná Amerika, Japonsko, najväčší producenti – Japonsko, USA, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko

- železničný park – rozvojové štáty, lokomotívy – India, Brazília, Argentína, vagóny – Mexiko, Egypt, Irán

- výroba lodí

3. elektrotechnika
4. elektronika

strojárske regióny:

1. severoamerický (USA, Kanada, Mexiko) – automobily, lietadlá, počítače
2. západoeurópsky
3. región východnej a juhovýchodnej Ázie (hlavne Japonsko)

3. CHEMICKÝ PRIEMYSEL

1. petrochémia – Perzský záliv (Saudská Arábia, Kuvajt, Katar)
2. produkcia hnojív – Rusko, USA, Čína

regióny chemického priemyslu:

1. západoeurópsky
2. severoamerický
3. región východnej a juhovýchodnej Ázie (hlavne Japonsko)
4. región SNŠ (hlavne Rusko)

4. SPOTREBNÝ PRIEMYSEL

1. textilný – najvýznamnejší región – juhoatlantický región USA

bavlnárstvo – rozvojové krajiny, tkaniny z chemických vlákien, hodvábne, vlnené tkaniny – vyspelé krajiny

2. odevný – Rím, Paríž, New York (najväčšie stredisko odevného priemyslu na svete)
3. obuvnícky – USA, Taliansko
4. kožušnícky – USA, Nemecko
5. klenotnícky – India (1. miesto v spracovaní striebra), Španielsko, Grécko, Taliansko (1. miesto v spracovaní zlata)
6. nábytkársky – USA, Nemecko
7. výroba hračiek – Japonsko, Hongkong, Veľká Británia, Francúzsko

5. POTRAVINÁRSKY PRIEMYSEL

1. odbory, ktoré spracovávajú dovážané suroviny (továrne na čokoládu, margarín, ...)
2. závody orientované na suroviny (cukrovary, škrobárne, liehovary, konzervárne, ...)
3. závody orientované na spotrebiteľov (pekárne, nealkoholické nápoje, ...)
4. tabakový priemysel – Čína, USA, EÚ

                                     DOPRAVA

- cieľavedomá ľudská činnosť, pri ktorej sa uskutočňuje premiestňovanie ľudí, nákladov, energie, správ a informácií v priestore

- základné zložky:     

1. dopravné prostriedky (autá, vlaky, lode, lietadlá)
2. dopravné siete (cesty, železnice, námorné linky)
3. dopravné uzly (železničné stanice, letiská, prístavy)

Členenie dopravy (podľa prostredia)

1. PEVNINSKÁ

a. železničná

- náklady na veľké vzdialenosti, osoby tam, kde sa pravidelne prepravujú veľké počty cestujúcich

- najväčší výkon (náklady - Rusko, USA, Čína, Kanada, osoby - Japonsko, Čína, Rusko

b. automobilová

- osoby a náklady prevažne na krátke vzdialenosti

- najväčšia hustota cestnej siete - Z Európa a Japonsko, zaostáva Rusko a Čína

c. potrubná

- ropa, ropné deriváty a zemný plyn na veľké vzdialenosti

- napr.  USA:  miesta ťažby (Mexický záliv,  Oklahoma)  - hlavný   priemyselný pás, Európa: Marseille-Ingolstadt, Rotterdam-Frankfurt nad Mohanom, Družba z Ruska

d. vnútrozemská vodná

- náklady na stredné a veľké vzdialenosti

- najväčší výkon – USA, Čína, Rusko, Nemecko

- hlavný význam v Európe - vodná cesta Rýn-Mohan-Dunaj, 5000 km, spája Severné a Čierne more

e. špeciálne druhy dopravy

• rozvod elektrickej energie
• prenos správ a informácií (pošta, telefón, rozhlas, televízia, mobilné telefóny, fax, telefax, videofón, internet, elektronická pošta)

2. NÁMORNÁ

- hromadné náklady na veľké vzdialenosti, 

- hlavný význam – Atlantický oceán (najkratšie námorné spojenie medzi Európu a Amerikou)

- 2 formy prepravy:         a. trampová  (nepravidelná, podľa potreby)

                                       b. linková  (pravidelná, podľa cestovného poriadku)

- prístavy:        a. vývozné - nakládka väčšia ako vykládka

                        b. dovozné - vykládka väčšia ako nakládka (Rotterdam - 1. miesto v Európe)

                        c. zmiešané – vykládka rovnaká ako nakládka

3. VZDUŠNÁ (LETECKÁ)

- osoby na veľké vzdialenosti, výhodou je rýchlosť a relatívne značná bezpečnosť

- najväčší výkon (v oskm) – USA, Čína, Veľká Británia, Japonsko, Rusko, Nemecko, Kanada

- najväčšie letiská: Dubaj, Atlanta, Londýn (Heathrow), Tokio (Haneda), New York (Kennedy)

- veľké mestá majú viac letísk

- hlavné trasy: Európa a Severná Amerika (30-35 mil./rok), Európa a Južná Amerika, Európa a Blízky východ

                                         SVETOVÉ DOPRAVNÉ SYSTÉMY

Základné požiadavky na dopravu:

1. skrátenie času prepravy

2. zníženie nákladov pri preprave (nákladov i osôb)

3. zvýšenie bezpečnosti

Smery vývoja:

1. rast rýchlosti - napr. začiatok prevádzky železníc=30-40 km/h, súčasnosť=viac ako 300 km/h (vysokorýchlostné vlaky TGV, Šinkansen)

2. zvýšenie prepravnej kapacity - napr. najväčšie námorné lode v minulosti=náklad 5000 t, v súčasnosti 500 000 t (špeciálne lode na prepravu ropy=tankery)

3. zjednotenie dopravných ciest, zariadení, prostriedkov

4. koncentrácia na hlavné ťahy

5. znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie

            DOPRAVNÉ REGIÓNY:

1. modernej dopravy - hustá sieť letísk, rozvinutá cestná, diaľničná a železničná, významná vnútrozemská vodná a potrubná doprava (Európa okrem V Ruska, USA, J Kanady, S Mexika, Japonsko, V Austrálie, Nový Zéland, J Afriky)

2. s jednoduchou miestnou dopravou - využitie sily zvierat a ľudí = povozy, ťažné zvieratá, nosiči, pomerne hustá cestná a  železničná sieť, len medzinárodná letecká doprava (veľká časť Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky)

3. prepravy saňami v zime a loďami v lete po riekach a jazerách - doprava nákladnými autami, letecká (riedko osídlené územia s ťažbou dreva a nerastných surovín - S Kanady a Ruska)

4. celoročnej riečnej dopravy (rieka Amazonka a menšie územia v povodí rieky Kongo)

5. bez pozemnej dopravy (vysoké pohoria, púšte, zaľadnené oblasti)

                                          SLUŽBY

Služby - druhy ekonomickej činnosti, ktoré poskytujú užitočný efekt. Význam služieb vzrastá, vo vyspelých krajinách zamestnávajú viac než 50% ekonomicky  aktívnych obyvateľov

Komplex zariadení, ktoré zabezpečujú v danom regióne alebo sídle predpoklady pre poskytovanie služieb, sa nazývainfraštruktúra.

1. SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA (=sociálna sféra služieb)

         a. cestovný ruch, stravovanie, ubytovanie, obchod

         b. osobné a komunálne služby, bytové hospodárstvo

         c. školstvo, kultúra, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, telovýchova,       šport

Rozmiestnenie služieb závisí od viacerých činiteľov (napr. počet obyvateľov, hustota zaľudnenia, veľkosť sídla, demografická a sociálna štruktúra obyvateľstva, ekonomické podmienky)

Rozlišujeme zariadenia: 

                                      a. základné (materské a základné školy, predajne                                                                        potravín)

                                               b. vyššie (poliklinika, nemocnica, športový štadión, divadlo)

                                               c. špecifické (sanatórium, kúpeľné zariadenie)

1. TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA (=technické vybavenie)

         a. zásobovanie vodou

         b. kanalizácia, pevné odpady

         c. zásobovanie elektrickou energiou, teplom, plynom

         d. spoje, telefón, telegraf, rádiokomunikácie

         e. doprava

                         ZAHRANIČNÝ OBCHOD

=aktivita, ktorá zaisťuje výmenu tovarov medzi štátmi, zahŕňa:

         a. export – vývoz tovaru do zahraničia (EÚ – 40%, USA – 12%,       Japonsko – 7%, Kanada – 4%)

         b. import – dovoz tovaru zo zahraničia (USA – 20%, Nemecko – 8%,        Japonsko – 6 %, Veľká Británia – 5%)

Veľkým obratom zahraničného obchodu sa vyznačujú malé vyspelé štáty Európy (napr. Švajčiarsko exportuje 90-95% produkcie hodiniek a liečiv, Belgicko a Holandsko 75-80% obrábacích strojov)

Nárast medzinárodného obchodu spolu s  dopravou zapríčinil jav, ktorý sa nazýva globalizácia (všetky štáty spolu navzájom obchodujú, zjednocujú sa rôzne kultúry)

Platobná bilancia štátu – súhrn všetkých príjmov a výdavkov v zahraničnom styku, môže byť:

1. aktívna – príjmy prevyšujú výdavky
2. pasívna – výdavky prevyšujú príjmy

Špecializáciu a medzinárodnú deľbu práce ovplyvňujú:

1. prírodné podmienky (podnebie, nerastné bohatstvo)
2. ekonomické podmienky
3. vzdelanostná úroveň
4. úroveň technického rozvoja
5. infraštruktúra
6. finančné prostriedky na výskum a vývoj nových technológií a výrob

Zahraničný obchod SR – najväčší obchodní partneri vo vývoze (Nemecko, Česká republika, Taliansko, Rakúsko), v dovoze (Nemecko, Rusko, Česká republika, Taliansko)

                                 CESTOVNÝ RUCH

Cestovný ruch – uspokojovanie osobných potrieb v oblasti turistiky, rekreácie, kultúry a rehabilitácie mimo miesta trvalého pobytu a vo voľnom čase, významné odvetvie svetového hospodárstva (zamestnáva 120-130 miliónov ľudí)

1. aktívny (návšteva určitej krajiny zahraničnými turistami)
2. pasívny (vycestovanie turistov zo svojej krajiny)

Najnavštevovanejšie štáty – Španielsko, Taliansko, Francúzsko, USA

Motívy cestovného ruchu v historickom vývoji:

1. zdravotný (kúpele v Ríme)
2. športový (olympijské hry v Grécku)
3. náboženský (Jeruzalem, Betlehem, Lourdes, Fatima, Šaštín, Levoča, Czestochowa; Mekka, Medina; rieka Ganga)
4. študijný (univerzity – Bologna, Paríž, Praha )
5. objavný (zámorské objavy – Amerika)
6. obchodný

Formy cestovného ruchu:

1. rekreácia – využitie voľného času na obnovu telesných a duševných síl (chatárstvo, chalupárstvo, práca v záhrade a pod.)

2. agroturistika – rekreácia na vidieku s možnosťou zapojenia sa do poľnohospodárskych prác (napr. starostlivosť o kone, sušenie sena, zber ovocia, hrozna atď.)

3. turisticko-športový cestovný ruch

1. letné činnosti (kúpanie, vodné športy, cykloturistika, mototuristika, horolezectvo)
2. zimné činnosti (lyžovanie, skialpinizmus, korčuľovanie)
3. celoročné činnosti (turistika, loptové hry)

4. kúpeľno-liečebný cestovný ruch – poskytuje liečebnú starostlivosť, základom sú prírodné liečivé zdroje:

1. minerálne a termálne pramene - kúpele (Bath, Vichy, Baden, Wiesbaden, Karlovy Vary, Luhačovice, Piešťany, Trenčianske Teplice)
2. klimatické kúpele (Davos, Garmisch-Partenkirchen, Chamonix, Štrbské Pleso, Smokovce, Janské Lázně, Zakopané)
3. prímorské kúpele (Cannes, Biarritz, Rimini, Split, Dubrovník, Mamaia, Zlaté Piesky, Gdansk, Warnemünde)

5. výletný cestovný ruch – má poznávací motív (hrady, zámky, kostoly, múzeá, skanzeny, galérie, výstavy; prírodné atraktivity– jaskyne, gejzíry, vodopády, národné parky, zoologické a botanické záhrady; kultúrno-spoločenské podujatia – festivaly, hudobné a folklórne slávnosti, športové podujatia)

výletník – dočasný návštevník, ktorý zotrvá v navštívenom mieste menej ako 24 hodín

Oblasti cestovného ruchu

1. HORSKÉ OBLASTI

- možnosti pre rozvoj letnej a zimnej turistiky, horolezectvo, zimné športy, rekreáciu, klimatickú liečbu, ...

- v Európe                      - Alpy:        Francúzsko (Chamonix. Grenoble)

                                                        Švajčiarsko (Zermatt, Davos)

                                                        Rakúsko (Innsbruck, Kitzbühel)

                                                        Nemecko (Garmisch-Partenkirchen,Oberstdorf)

                                                        Taliansko (Cortina d´Ampezzo)

                                      - Pyreneje, Rila, Karpaty

- Slovensko                    - Vysoké Tatry (Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica)

                                      - Nízke Tatry (Demänovská dolina, Čertovica)

                                      - Malá Fatra (Vrátna dolina, Martinské hole)

- Česká republika            - Krkonoše (Špindlerův Mlýn)

- mimo Európy               - Kaukaz, horské oblasti v Kanade, USA, Južnej Amerike, Japonsku

1. PRÍMORSKÉ OBLASTI

- európske Stredomorie         :                  Taliansko (San Remo)

                                                        Francúzska riviéra (St. Tropez, Cannes)

                                                                       Monako

                                                        Španielsko (Costa Brava)

- pobrežie Jadranu:                   Taliansko (Rimini)

Chorvátsko (Dalmácia – Split, Makarska, Dubrovník,)

Slovinsko, Čierna Hora

- pobrežie Čierneho mora:        Bulharsko (Zlaté Piesky)

                                               Rumunsko (Mamaia)

                                               Ukrajina, Rusko, Gruzínsko

- pobrežie Egejského mora:      Grécko, Turecko

- stredomorské ostrovy od Baleár po Cyprus

- pobrežné územia Libanonu, Izraela, Egypta, Tuniska, Alžírska

- prímorské oblasti Atlantického oceánu

                                                        Portugalsko, Španielsko

                                                        Kanárske ostrovy

                                                        Francúzsko

                                                        Veľká Británia

                                      USA (od New Yorku po Floridu-Miami, Palm Beach)

                                      Stredná Amerika (Bahamy, Bermudy, Kuba, Haiti)

                                               Južná Amerika (Brazília, Uruguaj, Argentína)

- oblasť Tichého oceánu

                                                        Kalifornia (Long Beach)

                                                        Mexiko (Acapulco)

                                                        Havajské ostrovy

                                               pláže Japonska, Filipín, Fidži

                                               pobrežie Austrálie

3. SÍDLA

- historicky významné mestá (Rím, Florencia, Benátky, Paríž, Strasbourg, Londýn, Viedeň, Madrid, Berlín, Amsterdam, Budapešť, Praha, Bratislava, Krakow, Atény atď.)