Peter Gomoľa

ZEM AKO VESMÍRNE TELESO

 

vesmír – súbor všetkých kozmických telies (15 mld. rokov - veľký tresk=big bang)

galaxia– hviezdna sústava (naša - Mliečna cesta – 150 mld. hviezd, špirálovitý disk

hviezda– guľovité teleso s vlastným zdrojom žiarenia

 

Slnečná sústava (4,7 mld rokov) – geocentrizmus (stredovek), heliocentrizmus (16.storočie) – planéty obiehajú okolo Slnka po kruhových dráhach (M. Kopernik), po eliptických dráhach (J. Kepler)

1. Slnko – najbližšia a najjasnejšia hviezda, tvar gule (priemer – 1,4 mil. km)
2. planéta (=obežnica) – teleso, ktoré obieha okolo hviezdy po eliptickej dráhe, menšia – planétka
   1. terestrické (Merkúr, Venuša, Zem, Mars)
   2. veľké (Jupiter, Saturn, Urán, Neptún)
   3. Pluto – najmenej známe (trpasličia planéta)
3. mesiac – teleso, ktoré obieha okolo planéty, Mesiac – obieha okolo Zeme po eliptickej dráhe a rotuje okolo vlastnej osi (za rovnaký čas – nemožno pozorovať odvrátenú stranu), jediné vesmírne teleso, po ktorom chodil človek (N. Armstrong, 20. júl 1969)

Fázy:   1. nov – M medzi S a Z (zo Z ho nevidieť)

            2. 1. štvrť – dorastá (D)

            3. spln – M na opačnej strane ako S

            4. 3. štvrť – cúva (C)

1. kométa – menšie teleso, ktoré obieha okolo hviezdy po eliptickej dráhe
2. meteoroid – malé teleso medziplanetárnej hmoty
3. meteor – záblesk zažiarenia meteoroidu pri prelete zemskou atmosférou
4. meteorit – zvyšok meteoroidu, ktorý dopadol na zemský povrch

 

Tvar a veľkosť Zeme

 

Aristoteles – Zem je guľa

Isaac Newton – Zem je rotačný elipsoid sploštený na póloch

19. storočie– geoid – teleso, ktoré najlepšie vystihuje tvar Zeme

 

Dôsledky guľovitého tvaru Zeme – nerovnaké množstvo slnečného žiarenia (najviac rovník, najmenej póly) – rôzne klimatické a vegetačné pásma (pôdy, fauna, flóra)

 

povrch (510 mil. km²)

objem (1083 mld. km³)

hmotnosť (5977.10²⁴ kg)

obvod rovníka (40 tis. km)

 

POHYBY ZEME

1. Obeh Zeme okolo Slnka

 

• po eliptickej dráhe proti smeru hodinových ručičiek
• Slnko sa nachádza v jednom z ohnísk, vzdialenosť Zeme od Slnka sa mení:

perihélium(príslnie) – najbližší bod, začiatok januára, 147,1 mil. km

afélium (odslnie) – najvzdialenejší bod, začiatok júla, 152,1 mil. km

• 365 dní 5 hod. 48 min. 45,7 sek. – tropický rok, 365 dní – kalendárny rok, 366 dní –priestupný rok (každý 4. rok, tropický rok má o 6 hodín viac ako kalendárny)

 

Striedanie ročných období – základná príčina je sklon zemskej osi (zemská os zviera s rovinou ekliptiky 66˚33´)

 

1. letný slnovrat(21.-22.6) – slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka, najdlhší deň, najkratšia noc
2. jesenná rovnodennosť (22.-23.9) – slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník, rovnaký deň a noc

c. zimný slnovrat (21.-22.12) – slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca, najdlhšia noc, najkratší deň

d. jarná rovnodennosť (20.-21.3.) – slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník, rovnaký deň a noc

 

2. Rotačný pohyb Zeme

 

• v smere hodinových ručičiek zo Z na V
• 23 hod. 56 min. 4 sek. – hviezdny deň, 24 hod.– slnečný deň
• Coriolisova sila – pôsobí na telesá, ktoré sa pohybujú v rotujúcej sústave (vzdušné a vodné prúdysa vychyľujú na S pologuli napravo, na J pologuli naľavo)
• striedanie dňa a noci
• sploštenie na póloch

 

Slapove javy – periodické deformácie tvaru zemského telesa vyvolané gravitačným pôsobením Mesiaca a Slnka

1. morské slapy (príliv a odliv)
2. slapy zemskej kôry

c. slapy atmosféry

 

skočný príliv– ak je M, S, Z v jednej rovine (nov, spln), najväčší

            hluchý príliv – ak spojnica Z-M a Z-S zviera 90˚

 

ZEMEPISNÁ SIEŤ

 

• tvoria poludníky a rovnobežky

 

Poloha bodov sa určuje pomocou zemepisných súradníc – zempisná šírka a dĺžka

 

Zemepisná šírka

 

• severná a južná
• rovnobežka– spojnica všetkých bodov rovnakej zemepisnej šírky
• 0˚ - rovník, 90˚ - pól, 23˚27´ s. š. – obratník Raka, 23˚27´j. š – obratník Kozorožca,

66˚33´s. š. – severná polárna kružnica, 66˚33´ j. š. - južná polárna kružnica

      Zemepisná dĺžka

 

• východná a západná
• poludník– spojnica všetkých bodov rovnakej zemepisnej dĺžky
• 0˚ - základný poludník (greenwichský)

 ÚLOHY:

 

1. Podľa zemepisných súradníc nájdite v Atlase sveta hlavné mestá (a.– i.) / mestá SR (j. – l.):

 

a. 0^o 4´ - 0^o 20´ j. z. š., 78^o 25´ - 78^o 33´ z. z. d.                     QUITO                                 

b. 51^o 31´ s. z. š., 0^o 7´ z. z. d.                                                LONDÝN                            

c. 40^o 25´ s. z. š., 3^o42´ z. z. d.                                               MADRID                             

d. 35^o 68´ s. z. š., 139^o  v. z. d.                                               TOKIO                                 

e. 25^o 45´ j. z. š., 28^o 11´ v. z. d.                                             PRETORIA                         

f. 55^o 45´ s. z. š., 37^o 35´ v. z. d.                                             MOSKVA                            

g. 35^o 18´ j. z. š., 149^o 7´ v. z. d.                                             CANBERRA                       

h. 34^o 36´ j. z. š., 58^o 23´ z. z. d.                                             BUENOS AIRES    

i. 41^o 17´ j. z. š., 174^o 46´ v. z. d.                                            WELLINGTON                 

j. 49^o 13´ s. z. š., 18^o 44´ v. z. d.                                             ŽILINA                                

k. 47^o 59´ s. z. š., 18^o 09´ v. z. d.                                            NOVÉ ZÁMKY                  

l. 49^o 17´ s. z. š., 21^o 16´ v. z. d.                                             BARDEJOV

 

 

2. Nájdite v Atlase sveta príklady na štáty, ktoré: 

 

a. pretína rovník a majú východnú geografickú dĺžku

 

Gabon, Kongo, DR Kongo, Uganda, Keňa, Somálsko, Indonézia

2. pretína nultý poludník, majú severnú geografickú šírku a neležia v Európe

Alžírsko, Mali, Burkina, Ghana, Togo

3. pretína obratník Raka, majú iba/aj západnú geografickú dĺžku a ležia v Afrike

Mauretánia, Mali, Alžírsko

4. nepretína obratník Kozorožca, neležia v Afrike, nie sú ostrovmi a majú južnú geografickú šírku

Peru, Bolívia, Uruguaj

 

ČAS A ČASOVÉ PÁSMA

 

Každý poludník má vlastný miestny čas (Slnko kulminuje nad jednotlivými miestami postupne od V na Z)

 

            1˚= 4 min., 15˚ = 1 hod.

            360˚:15˚ = 24 časových pásem (po 15˚)

 

Pre potreby dopravy – pásmový čas.

 

u nás – stredoeurópsky čas – o 1hod. viac ako svetový (západoeurópsky) čas

 

DÁTUMOVÁ HRANICA– prebieha približne pozdĺž 180. poludníka

            zo Z na V -   +1deň

            z V na Z – ten istý deň

ÚLOHY:

1. Z uvedených dvojíc miest podčiarknite to , v ktorom je neskôr pravé poludnie:

                   Bratislava - Košice, Berlín - Varšava, Londýn - Peking, New York - Lisabon

Bratislava, Berlín, Londýn, New York

 

2. Z uvedených dvojíc miest podčiarknite to, v ktorom skôr privítajú nový rok:

Canberra - Soul                                Londýn - Bratislava

Buenos Aires - Wellington                Káhira - Teherán

 

Canberra, Bratislava,  Wellington, Teherán

 

3. Koľko hodín stredoeurópskeho času je v Bratislave, ak je v Londýne 15.00 hod?

16:00 hod

 

4. Ak je v Londýne 14.00 hodín, koľko hodín je:

4. na 15^o v. d.                      (15.00 hodín)
5. na 30^o z. d.                      (12.00 hodín)
6. na 60^o v. d.                      (18.00 hodín)
7. na 90^o z. d.                      (8.00 hodín)

 

5. Koľko hodín je v Melbourne a v Perthe, ak v Londýne je 14.00 hodín a časový rozdiel medzi Londýnom a Melbourne je 10 hodín a medzi Melbourne a Perthom 2 hodiny?                                                                                                                                    Melbourne = 24.00/00.00 hod, Perth = 22.00 hod

 

6. Na pravé poludnie sa nachádzame v západnej časti Číny (časové pásmo + 8 hodín) pri hraniciach s Afganistanom. Aký čas si nastavíme po prekročení hranice z Číny do Afganistanu?

                                                   rozdiel Čína a Afganistan je 3:30, tzn. 12hod – 3hod 30 min = 8hod 30 min

7. Líniové ostrovy (súčasť ostrovného štátu Kiribati) v Tichom oceáne ležia v časovom pásme + 14 hodín a novozélándsky ostrov Niue v časovom pásmo -11 hodín. Aké dni a časy budú na ostrove Niue a na Slovensku, ak na Líniových ostrovoch bude nedeľa 0:30 hod.

Niue – rozdiel medzi Niue a Líniovými ostrovmi je 25 hodín

            00:30 nedeľa – 25 hodín = 23:30 piatok

Slovensko – rozdiel medzi SR a Líniovými ostrovmi je 13 hodín (14 hodín – 1 hodina),  00:30 nedeľa – 13 hodín = 11:30 sobota