Peter Gomoľa

ÁZIA

-44 mil. km² (najväčší svetadiel)

 

POLOHA

-S pologuľa (pevnina), J pologuľa (ostrovy)

 

-členité pobrežie, 69000 km

-S - SĽO, Karské, Laptevovcov, Východosibírske; Tajmýrsky polostrov; Severná Zem, Novosibírske, Wrangelov 

-V - TO - Beringov prieliv (od SA), Beringovo, Ochotské, Japonské, Kórejský prieliv, Žlté, Východo- a Juhočínske, Filipínske; Kamčatka, Kórejský; Kurily, Sachalín, Japonské, Taiwan, Filipíny,  

-J - IO, Suezský + Červené (od Afriky), Arabské; Perzský, Bengálsky; Arabský (1. miesto vo svete - 2 730 000 km²), Predná a Zadná India, Malajský, Maledivy, Cejlón,

rozhranie s TO - Malé a Veľké Sundy (Kalimantan=Borneo - 1. miesto v Ázii, Sumatra, Jáva) 

-Z - Malá Ázia; Cyprus

 

POVRCH

-najvyšší bod Zeme – Mount Everest (8848 m), najnižší bod Zeme – breh Mŕtveho mora (-410 m)

-priemerná nadmorská výška – 940 m

-najvyššie pohoria – alpsko-himalájske vrásnenie

-Pamír - spája Ťanšan, Hindukúš, Karakoram, Kunlun a Himálaje (najvyššie pohorie sveta)

-Kaukaz, Altaj

-Tibetská náhorná plošina (najrozsiahlejšia, najvyššie položená na svete)

 

-Indogangská, Veľká čínska – svetové obilnice (ryža, pšenica)

-Mezopotámska – zavlažovanie, Západosibírska – močiare, lesy, Turanská – púštny ráz

 

-časté prírodné katastrofy (sopečná činnosť - Dekanská plošina, mohutné vrcholy od Kamčatky cez Japonsko do Indonézie, zemetrasenia, tsunami)

 

KLÍMA

-všetky pásma (prejavuje sa oceanita a kontinentalita)

            -arktické (ostrovy SĽO)

            -mierne (najväčšia časť)

            -tropické (JZ Ázia - najsuchšie)

            -monzúnové (J a JV Ázia)

            -rovníkové (ostrovy)

           

VODSTVO

-SĽO - sibírske veľtoky Ob, Jenisej, Lena

-TO - Amur, Huang He (zavlažovanie), Chang Jiang=Jang-c´ťiang (najdlhšia rieka Ázie – 5500 km), Mekong

-IO - Eufrat a Tigris (zavlažovanie), Indus a Ganga (posvätná rieka hinduistov), Brahmaputra, Iravadi, Salwin

 

-Kaspické more (1. miesto vo svete, 371 000 km²), Bajkal (najhlbšie na svete, 1620 m), Aralské jazero (vysychá, ekologická katastrofa), Balchašské, ľadovcové jazerá (vysokohorské oblasti - napr. Issyk Kuľ)

 

FLÓRA A FAUNA 

-tundra (S)

-tajga (od Západosibírskej nížiny po TO)

-stepi (vnútrozemie)

-polopúšte a púšte (Nafud, Rub al-Cháli, Karakum, Kyzylkum, Taklamakan, Gobi)

-monzúnový les (monzúnová Ázia) – tiger bengálsky, slon indický

-dažďový rovníkový les - bujná vegetácia, orangutan

 

OBYVATEĽSTVO

-najľudnatejší (3,9 mld. obyv., 60% populácie, 2/3 v Číne a Indii)

-najhustejšie osídlený (87 obyv./km²) – najviac (V Ázia – V Čína, Kórea, S Vietnam, Taiwan, Japonsko, J Ázia – Indogangská nížina, delta Gangy, pobrežie), neobývané – púšte, vysoké pohoria, náhorné plošiny, S Ázia ( tajga a tundra)

-národnostné a náboženské zloženie – veľmi zložité

-Číňania-Chanovia (1,2 mld.), viac ako 100 mil. – Hindustánci, Bengálčania, Bihárčania, Pandžábci (India, Pakistan, Bangládeš), Malajci, Japonci

-vyše 1000 jazykov

-islam, budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, judaizmus, šintoizmus, ...

 

SÍDLA

-väčšina na vidieku, urbanizácia (40%), Singapur (100%)

-mestské aglomerácie – Tokio (1. m. vo svete), Bombaj, Šanghaj, Dillí, Peking, Soul

 

HOSPODÁRSTVO

-poľnohospodárstvo – uživiť obrovskú populáciu, využíva sa len malá časť

-najvýznamnejší producent ropy a plynu, uhlie, rudy

-hospodárske rozdiely

-najvyspelejšie – Japonsko, J Kórea, Taiwan, Singapur, Izrael

-rýchlo sa rozvíjajúce – Čína, J, JV Ázia

-nerastné bohatstvo – JZ Ázia (ropa)

-stagnujú, resp. upadajú – štáty po rozpade ZSSR

-nerozvinuté – patria k najchudobnejším na svete – Afganistan, Nepál, Mjanmarsko, Laos, Východný Timor, Jemen

-lacná, disciplinovaná pracovná sila (investory)

-najviac spotrebného tovaru (špičková kvalita – Japonsko alebo nízka cena – Čína)

-dopravná infraštruktúra (rozdiely) – vyspelá (Japonsko), takmer neexistujúca (Timor, Afganistan),

-námorná (náklady), letecká (osoby)

-CR – mnoho prírodných a kultúrnych zaujímavostí

 

STREDNÁ ÁZIA (=CENTRÁLNA)

-v minulosti región stepných kočovníkov a obchodných miest

-územie ovládlo cárske Rusko, neskôr ZSSR, časť Ćína

 

-vnútrozemské, izolovaná poloha (nevýhoda pre dopravu)

-Kaspické more

 

-Turanská a Kaspická nížina, Kazašská plošina (prevažne step)

-Altaj, Ťanšan, Pamír

-púšte Karakum, Kyzylkum

 

-najkontinentálnejší charakter (zo všetkých častí sveta)

 

-S Kazachstanu – Irtyš, zvyšok bezodtoková oblasť (Aralské jazero, Amurdarja, Syrdarja)

 

-republiky (od 1991 po rozpade ZSSR), členovia SNŠ

 

-najvyššia hustota - Ferganská dolina (Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko) - poľnohospodárstvo, pastierstvo, ťažba

-pestrá štruktúra, napätie a konflikty

-vlastné obyvateľstvo a jazyk (napr. Kazachovia - kazaština, Uzbeci - uzbečtina, atď.) - islam (Uzbekistan - 88%, Turkménsko - 87%, Kirgizsko - 70%, Kazachstan - 50%

-Rusi - ruština (najviac Kazachstan - S) - pravoslávni

 

-chudobné krajiny

-bavlna, ovocie, zelenina, ďatle, figy, vlna (vývoz)

-ropa+plyn (Kazachstan, Turkménsko, Uzbekistan), urán (Kazachstan - 1. miesto vo svete), uhlie, farebné a vzácne kovy (kvalitný antimón - Kirgizsko, Tadžikistan)

 

-cestovný ruch – nerozvinutý (horské oblasti, historické mestá)

 

KAZACHSTAN

-najväčší

-Astana (od 1997), najväčšie Almaty, Karaganda (priemyselné centrum)

-kozmodróm Bajkonur (prenajatý Rusku)

UZBEKISTAN

-najľudnatejší+najhustejšie zaľudnený (27 mil., 51 ob/km²)

Taškent (najväčšie mesto regiónu), historické mestá Samarkand, Buchara

TURKMÉNSKO

-Ašchabád

-nesebestačný vo výrobe potravín

TADŽIKISTAN

Dušanbe

-90te roky - občianska vojna (20tis. životov, 500tis. utečencov)

KIRGIZSKO

-Biškek, Oš, Ďzalalabad

 

JUHOVÝCHODNÁ ÁZIA

-11 štátov, pevnina – polostrovy Zadná India (5 štátov) + Malajský, ostrovy – Malajské súostrovie-Veľké a Malé Sundy, Filipíny (Indonézia, Filipíny), prechod (Malajzia, Singapur), malé štáty (Brunej, Východný Timor), 4 monarchie - Kambodža, Thajsko, Malajzia, Brunej

-poloha v blízkosti rovníka

-časté prírodné katastrofy (sopečné erupcie, zemetrasenia, tsunami, tajfúny- najmä Filipíny)

-hornaté (Laos, Mjanmarsko), pralesy a džungle (slony, tigre, opice, hady)

-najväčšia rieka Mekong

-ryža (Thajsko – popredný vývozca), kukurica, tabak, káva, čaj, korenie, podzemnica olejná, tropické ovocie, korenie, bavlník

-plantáže, rybolov

-vzácne drevo (teak), bambus  - Mjanmarsko, Thajsko,  Laos, Kambodža, Vietnam – säsobuje vážne ekologické problémy

-patria k najchudobnejším štátom Ázie – Kambodža, Laos, Mjanmarsko, k najbohatším – Brunej, Singapur

-ropa (Indonézia, Brunej), rudy (Indonézia, Malajzia, Thajsko, Filipíny), drahokamy (Mjanmarsko)

-výroba drog - odľahlé horské oblasti – tzv. zlatý trojuholník=Mjanmarsko, Thajsko, Laos – surové ópium na výrobu heroínu

-budhizmus – Thajsko-95%, Kambodža-88%, Mjanmarsko-83%, Laos-60%, Vietnam-55%, Singapur-40%, islam – Indonézia-87% - najľudnatejší moslimský štát na svete, Brunej-67%, Malajzia-53%, horské kmene – animizmus (Laos, Mjanmarsko, Vietnam), kresťanstvo – Filipíny+Východný Timor-94%, Indonézia-10%, Vietnam-7%.

-AIDS (Thajsko-530tis., Indonézia-310tis., Vietnam-280tis, Mjanmarsko-240tis,Malajzia-100tis., Kambodža-77tis.)

 

KAMBODŽA

-býv. Kampučia, konštitučná monarchia (kráľovstvo)

-Kméri (92%), Vietnamci, Číňania, kmérčina (úr.), francúzština, angličtina vietnamčina

-Červení Kméri (1975-1979 – krvavá vláda (Pol Pot), genocída - 2 mil. Kambodžanov - celá generácia lekárov, učiteľov, právnikov (nedostatok kvalifikovaných síl)

-Phnompenh

-malé nerastné bohatsvo, 2005 – objavené ložiská ropy a zemného plynu, 1/3 obyv. na hranici chudoby, 13% má prístup k pitnej vode, prostitúcia

-textilný, CR

 

LAOS

-vnútrozemský

-komunistický autoritatívny štát (vláda jednej strany)

-Laosania-etnická skupina Lao (97%), laoština (úr.), francúzština, čínština

-pestovanie maku (SZ) – dôležitý zdroj príjmov, legálne (jediná krajina JV Ázie) – 50-70% svetovej prodkcie surového ópia

-Vientiane (na rieke Mekong)

-ryža (nepokrýva potreby vlastného obyvateľstva), hospodársky pokrok, rozvoj CR

-výroba elektriny (vývoz do Thajska), väčšina populácie nemá prístup k pitnej vode

-riečna doprava (Mekong), málo km železníc, prvé dopravné spojenie s Thajskom – Most priateľstva cez Mekong (od 1994)

 

MJANMARSKO

-býv. Barma (koloniálny pôvod)

-vojenská diktatúra, porušovanie ľudských práv, cenzúra internetu (prístup 1%)

-7 oblastí, 7 štátov (napr. Karenský)

-barmčina, Barmania (70%), 135 etnických skupín – napr. Karenovia (7%, hr. s Thajskom) – boje s armádou za nezávislosť

-Nepjito (od 2005), najväčšie Rangún (býv. hl. mesto, prístav, obch. stredisko, pamiatky), Mandalaj

-potravinársky

-2. m. v produkcii surového ópia po Afganistane (154 tis. ha), jediný zdroj obživy

 

THAJSKO

-býv. Siam

-kráľovstvo

-Thajčania (86%), Číňania (12%), utečenci Z Barmy, Laosu, Kambodže, thajčina (úr.), angličtina, čínština

-Bangkok

-potravinársky, textilný, strojársky, ázijský tiger

-CR – príroda, pláže, sochy Budhu, prostitúcia+sexturizmus (1. miesto)

 

VIETNAM

-socialistická republika (vláda jednej strany) - od r. 1976 (spojením Severného-Hanoj a Južného Vietnamu-Saigon)

-Vietnamčania (87%), 500tis. Vietnamcov utieklo do zahraničia počas vojny (1964-1975), ekonomická a politická emigrácia trvá dodnes (SR, ČR), vietnamčina (úr.), čínština

-Hanoj – riečny prístav, Hočiminovo Mesto (býv. Saigon, svetový prístav)

-rozvoj CR – kultúrne a prírodné bohatstvo

 

SINGAPUR

-mestský štát, najmenší v Ázii (710 km²), na ostrove Singapur (nížinatý, plantáže-tropické plodiny)+priľahlé ostrovčeky

-5,4 mil.obyv., 7500 ob./km² (stred hl. mesta – 150tis. ob./km²)

-Číňania (77%), Malajzijčania (14%), angličtina (úr.), malajzijčina (národný), čínština

-Singapur - strategická poloha na J, dopravná križovatka, ŽP - patrí k najčistejším miliómovým mestám na svete

-ázijský tiger (finančné, obchodné a dopravné centrum svetového významu), hospodársky zázrak od 60. rokov, politická stabilita,

-500 km ciest, železnica s Malajziou

-neexistuje povinná školská dochádzka

 

BRUNEJ

-malý štát (5765 km²) – 2 enklávy oddelené Malajziou, SZ ostrova Borneo, sultanát (patrí k najstarším monarchiám – súčasná dynastia vládne od r. 1368)

-vnútrozemie – prales, pobrežie – plantáže (tropické plodiny)

-Malajzijčania (67%), Číňania (15%), malajzijčina (úr.), čínština, angličtina

-patrí k najbohatším a najstabilnejším štátom Ázie

-obyv. neplatí dane, zadarmo školstvo a zdravotníctvo

-Bandar Seri Begawan

-nulový štátny dlh (okrem Lichtenštajnska a Palau)

 

 

 

MALAJZIA

-pevninská časť – hornatá, J – nížiny, ostrovná – bažinaté pobrežie, vysoké hory vo vnútrozemí

-rovníkové, tropický prales v horských oblastiach

-kráľovstvo, federácia (13 štátov+3 teritóriá)

-Malajzijčania – Malajci-52%, Číňania-27%, malajčina (úr.), čínština, angličtina

-Kuala Lumpur (Petronas Twin Towers – 452 m)

-ropa, zemný plyn, cín

-ekonomický rozvoj, CR

 

INDONÉZIA

-najväčší ostrovný štát na svete (17500 ostrovov – VS – najväčší Borneo=Kalimantan, Jáva-najľudnatejší na svete, Sumatra, MS – Bali, Moluky)

-najväčšia sopečná oblasť na svete (150 aktívnych sopiek – najviac Jáva), časté zemetrasenia

-jazero Toba

-hustota obyv – 134 obyv./km², najviac-Jáva-940 obyv./km², Bali, najmenej-Borneo

-230 mil., 300 etn. skupín, Javánci (45%), Sundovia (14%), indonézština (úr.), angličtina, 250 miestnych jazykov

-Jakarta (Jáva, medz. letisko), Surabaja (Jáva, prístav)

-plantáže – káva, kaučuk, čaj, banány, kokosy, tabak, korenie

-ropa, zemný plyn, cín, bauxit, diamanty

-potravinársky, textilný

-Jáva - hustá železničná sieť, medzi ostrovmi - námorné spoje

 

VÝCHODNÝ TIMOR

-SV časť ostrova Timor

-od 2002 samostatný štát (predtým provincia Indonézie)

-Timorčania, tetumčina+portugalčina (úr.)

-Dili (70tis.)

-americký dolár, nutná zahraničná pomoc

-23 rokov vo vojnovom stave (250tis. obetí)

-bohaté prírodné zdroje (ropa, zemný plyn, drevo), ryža, tropické plodiny, rybolov

-slabá dopravná infraštruktúra (bez železníc, diaľnic)

 

FILIPÍNY

-7000 ostrovov (800 obývaných) – najväčšie Luzon (hl. mesto) a Mindanao – väčšina hornatá sopečného pôvodu (najvyšší vrch Apo, 2594 m – sopka na Mindanao)

-Filipínci (40%), Indonézania (30%), filipínčina (úr.), španielčina, angličtina

-Manila – moderný prístav, najväčšie Quezon

-palma kokosová (kokosové orechy – z dužín tzv. kopra (1. m. na svete)

-na Veľkú noc – dobrovoľné ukrižovanie zaživa (domorodci) - Luzon 

 

VÝCHODNÁ ÁZIA

-veľkú časť zaberá Čína, Mongolsko, Kórejský polostrov, Japonské ostrovy a Taiwan

ČÍNA

-patrí k najstarším štátom, rozlohou 4. m. vo svete

-pobrežie 11000 km (Žlté, Východočínské a Juhočínske more)

 

-Z-Pamír,

-Ťan-šan, Kunlun, Himaláje (Mt. Everest – hranica s Nepálom), Juhočínska hornatina

-medzi horskými pásmami – panvy (Tarimská, Džungárska), kotliny, náhorné plošiny (Tibet – 2 mil. km², 4000-5000 m), stepi, púšte (Taklamakan, Gobi), polopúšte, preliačiny (na Z od Džungárskej panvy 200 km široká – „hodvábna cesta“ – karavánová cesta z Číny do strednej Ázie a Ruska, Turfanská, -154m)

-Veľká čínska nížina – najúrodnejšia a najľudnatejšia oblasť Číny, Severočínska nížina

 

-mierne (najväčšia časť), subtropické a tropické

-Z-kontinentálne, V-oceánske, J pobrežie - tajfúny

 

-najväčšia - Jang- c´ťiang (5500 km, pramení v Tibete, preteká úrodnými nížinami, v dĺžke 3000 km splavná), Huang He – pramení v Tibete, preteká sprašovou oblasťou, S - Amur (hranica s Ruskom)

-mnoho jazier – najväčšie Kukunor (slané, 4100 km²)

 

-republika, vládne komunistická strana (regulácia populačného vývoja, povolila súkromné podnikanie, odmieta demokratizáciu systému - potláčanie práv menšín, nedodržiavanie ľudských práv)

-5 autonómnych oblastí (Tibetská), 22 provincií, 4 samosprávne mestá (najväčšie), 2 zvláštne správne oblasti (Macao, Hongkong - bývalé kolónie, vnútorná autonómia, vlastný hospodársky systém)

 

-najľudnatejší, hustota zaľudnenia – nerovnomerná (najviac SV–Mandžusko, Veľká čínska nížina, najmenej Tibet)

-Číňania (Chanovia) – 94%, rôzne dialekty, 50 národov (Tibeťania – Tibet, Ujguri – Ujgursko, Mongoli – hranice s Mongolskom, 2x viac ako v Mongolsku, Mandžuovia – Mandžusko)

-mandarínska (pekingská) čínština

-oficiálne 2/3 bez vyznania (väčšina sa hlási k budhizmu – najmä Tibeťania, konfuciánstvu, taoizmu, lamaizmu, ...), menšiny - moslimovia+ kresťania

 

-Peking (agl. 18 mil.)

-najväčšie Šanghaj (agl. 22 mil.), Kanton,

-Tibet – Lhasa (kedysi sídlo dalajlámu)

-veľké sociálne rozdiely medzi obyv. miest a vidieka

 

-prudký nárast exportu, aj domácej spotreby (rast životnej úrovne)

-ryža – 1. m. vo svete, pšenica, jačmeň, kukurica, sója, zemiaky, cukrová repa  a trstina, bavlna, tabak, čaj, ovocie, juta, konope

-ovce, dobytok, jaky (Tibet), ťavy (púšte), byvol, mulica a somár (ťažné zvieratá)

-hydina, priadka morušová, rybolov

 

-uhlie, ropa, zemný plyn, rudy,

-hutnícky, strojársky a chemický

-spotrebný, textilný – lacná pracovná sila,

-tradičná domáca remeselná výroba (porcelán, tkaniny, rezbárske výrobky)

-tepelné, vodné (Tri rokliny, Chang Jiang)

 

-železničná (Peking – hlavná križovatka), vodná (najviac Jang- c´ťiang, prieplavy)

-námorná (Šanghaj – najväčší prístav), letecká

 

-CR – dynamický rozvoj (prevládajú domáci turisti)

.Peking – patrí k najstarším a najpamätnejším miestam (zal. pred 3000 rokmi, mnohé pamiatky – najväčšia tzv. Zakázané mesto)

JAPONSKO 

-ostrovný štát (3300 ostrovov, sopečné) – Hokkaido, Honšu, Kjušu, Šikoku, súostrovie Rjúkjú

-od pevniny Japonské more, od Kórejského pol. Kórejský prieliv, V – Tichý oceán

 

-tektonicky aktívna oblasť (časté zemetrasenia, vulkanizmus-60 činných sopiek)

-hornatý (Fudžisan, 3776 m), nížiny na pobreží (najväčšia Kanto – hl. mesto)

 

-pod vplyvom monzúnov, morských prúdov (Kuro-šio, Oja-šio)

 

-hustá riečna sieť (krátke dravé rieky)

 

-cisárstvo

 

-99% Japonci (izolovanosť takmer 200 rokov), menšina – Kórejčania

-šintoizmus – 40%, budhizmus – 38%

 

-Honšú - Tokio (aglomerácia – 33,8 mil. obyv, 1. m. vo svete)

-Tokio, Osaka (3. m), Nagoya (megalopolis TOKAIDO), Jokohama (2. m), Kjóto – býv. hl. mesto, Hirošima,

Kjúšú – Kitakjúšú, Nagasaki, Hokkaido - Sapporo (ZOH 1972), Šikoku - Macujama

 

-patrí k najvyspelejším na svete

-ryža (umelo zvalažované), rybárska veľmoc (1. m. vo svete), perlorodky

-čerešňa sakura – ozdobná rastlina

 

-dopravné prostriedky, počítače, televízory, telefóny, fotoaparáty

-robotizácia

-kozmický výskum

 

-moderná – vysokorýchlostné železnice Šinkansen, Honšu+Hokkaidó – podmorský železničný tunel (Seikanský,53 km – najdlhší na svete)

-cestná sieť – najlepšia v Ázii

-Tokio– letisko Haneda, prístavy – najväčší Jokohama

 

-kultúrnohistorické, novodobé pamiatky

 

JUŽNÁ KÓREA

-hranica medzi JK a SK – 38. rovnobežka (línia stretnutia amer. a sov. vojsk počas 2. sv. vojny)

-99,9 % Kŕejčania

-budhizmus, kresťanstvo

Soul – hosp. a dopravné centrum, Pusan – najväčší prístav

-ryža, zelenina, tropické ovocie, tabak

ázijský tiger - strojársky (Kia, Hyundai), elektrotechnický (Samsung, LG)

SEVERNÁ KÓREA

-lesy (70%)

-republika, komunistický štát, vláda jednej strany

-homogénne – Kórejčania, niekoľko tisíc Číňanov

-konfuciánstvo, budhizmus

-Pchjongjang (viac ako 1 mil.) – najväčší prístav, hosp. stredisko

-mestá – priemysel, vidiek – poľnohospodárstvo (1/3 zamestnaných) – ryža, kukurica, zemiaky, sója, rybolov

-nie je sebestačná v produkcii potravín – hladomory

-CR- obmedzený, pod prísnou štátnou kontrolou

MONGOLSKO

-rozľahlý, riedko osídlený (púšť Gobi, prechádza do polopúští a stepí)

-chudobná krajina

-tradičné stepné pastierstvo (ovce, kozy, dobytok, kone a ťavy-suché oblasti púští, jaky), ťažba (uhlie, rudy, V Gobi – ropa)

-Mongoli, budhizmus

Ulanbátar (1 mil., jediné mesto nad 100tis.)

TAIWAN

-ostrovný štát (hornatý), Z pobrežie – husto osídlená nížina

-Taipei

-ázijský tiger - elektronika

 

 

ZÁPADNÁ ÁZIA

Štáty Arabského polostrova

-politicky (7 štátov-najväčší Saudská Arábia), geograficky (aj časť Iraku a Jordánska)

-križovatka medzi Áziou a Afrikou

-púšte, J pobrežie – úrodné

 

-Arabi (Jemen-95%, Omán-88%, Saudská Arábia-73%), cudzinci (Indovia, Pakistanci) - rastie počet, napr. SAE - pôvodní Arabi-19%, Kuvajt, Katar)

-arabčina (úr.), angličtina (Bahrajn, Kuvajt, Katar, SAE)

-islam (Jemen-99%, SAE-97%), hinduizmus (Omán-12%), kresťanstvo (Katar-6%, SAE-3%)

-urbanizácia 64%

-ropa, zemný plyn (Perzský záliv)

JEMEN

-ostrovy (Sokotra)

-Saná, Aden-prístav

 

-bez železníc, málo ciest s pevným povrchom

KUVAJT

-emirát

-Kuvajt

OMÁN

-sultanát

-Maskat

-veľké nerastné bohatstvo (ropa, plyn, meď, zlato, striebro)

 

KATAR

-emirát

-Dauhá

-North Field (5000 km²) – najväčšie nálezisko zemného plynu na svete

BAHRAJN

-ostrovný (33 ostrovov) v Perzskom zálive

-kráľovstvo (od 2002)

-Manáma

-výroba hliníka, lodí, tradičné remeslá (keramika, lov perál)

-nedostatok pitnej vody (odsoľovacie zariadenia)

-finančníctvo, CR

SAUDSKÁ ARÁBIA

-púšte - oddelené pásom stepí a oáz

-kráľovstvo

-Rijád (najväčšie veľkomesto oblasti), Džidda – prístav, Mekka+Medina - pútnické miesta islamu

-poľnohospodárstvo (2% územia) - oázy (ťavy, ovce, hydina, obilniny, tabak, ovocie)

-ropa (2. m. vo svete, vývoz - 1.m.), najväčšie ropné pole na svete – Ghawár

-rozvoj CR od 2019 (veľký potenciál - pamiatky, Červené more), predtým len náboženský turizmus

SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY

-federácia (7 emirátov)

-95% územia takmer neosídlené,

-Abu Dhabi, najväčšie Dubaj-prístav – 60% obyv

-CR

 

ZAKAUKAZSKÉ ŠTÁTY

-hornaté (Veľký a Malý Kaukaz, Arménska vysočina), pobrežie - úrodné nížiny

-republiky (od 1991 po rozpade ZSSR)

-vlastné obyvateľstvo a jazyk (napr. Arméni - arménčina) + Rusi - ruština

-ortodoxní (Arménsko - 1. kresťanská krajina na svete od 301, Gruzínsko + Rusi), islam (Azerbajdžan - 90 %, Gruzínsko - 10 %)

-etnické konflikty - Náhorný Karabach (Arménsko, Azerbajdžan), separatistické regióny v Gruzínsku - Južné Osetsko a Abcházsko (Suchumi)

-hospodárstvo postihnuté rozpadom ZSSR (nezamestnanosť, chudoba)

-CR nemá podmienky na rozvoj

ARMÉNSKO

-vnútrozemský

-jazero Sevan (zásobáreň vody)

-Jerevan

AZERBAJDŽAN

-Kaspické more

-Baku

-bohaté zásoby nerastných surovín (ropa a zemný plyn, železo, mangán, meď)

GRUZÍNSKO

-prímorský (Čierne more)

-Tbilisi, Batumi (prístav)

 

IZRAEL

-1948 (=Židovský štát), palestínsko-izraelský konflikt, terorizmus

-územia okupované Izraelom (Pásmo Gazy, Z breh Jordánu, Golanské výšiny)

-Izraelčania, Palestínčania hebrejčina+arabčina (úr.), angličtina

-judaizmus (80%), islam (15%)

-Jeruzalem/Tel Aviv (niektoré štáty považujú za hlavné mesto, aj SR)

-všestranne rozvinuté

-CR (nábožensky – Svätá zem)

JORDÁNSKO

-kráľovstvo

-Arabi (98%), arabčina (úr.), angličtina

-islam (80%)

-Ammán

-tabak, ovocie

-fosfáty

-finančníctvo, CR (skalné mesto Petra)

LIBANON

-malý hornatý (3000 m. n. m), bez púští (jediný v regiónu)

-vzácne a chránené cédrové lesy (=krajina cédrov, céder na vlajke)

-Libanonci (80%), arabčina

-islam (60%), kresťanstvo (40%)

-Bejrút

SÝRIA

- obyv. – pobrežie Stredozemného mora, údolie Eufratu

-Arabi (90%), Kurdi (6%), arabčina

-islam (88%), kresťanstvo (12%)

-Damask, najväčšie Halab

-občianska vojna od 2011

 

TURECKO

-býv. Osmanská ríša (hl. mesto Istanbul)

-na rozmedzí 2 svetadielov (Bospor a Dardanely, Marmarské more):

    1. Európa, Balkánsky pol.-3%,

    2. Ázia, pol. Malá Ázia=Anatólia-97% (medzi Čiernym a Stredozemným morom)

-hornatý - Taurus, Arménska vysočina (najvyšší vrch Ararat), pobrežie-úrodné nížiny, časté zemetrasenia

-Eufrat a Tigris (pramene na V), Vanské jazero

-NATO (od 1952), snaha o vstup do EÚ (od vzniku republiky v 1923 sa pokladá za súčasť Európy)

-Turci (70%), Kurdi (20%), turečtina (úr.), kurdčina

-islam (99%)

-Ankara (vnútrozemie), najväčšie Istanbul (2 svetadiely), Izmir, Adana

-rozdiely (Z+pobrežie-dynamický rozvoj, V+vnútrozemie-zaostalé)

-pestré zásoby nerastných surovín (zlato, urán, ...)

-potravinársky, textilný, strojársky (automobily)

-CR (prímorský, pamiatky, Istanbul)

CYPRUS

-ostrov Cyprus v Stredozemnom mori (3. m. po Sicílii a Sardínii)

-geograficky do Ázie, politicky, kultúrne a hospodársky do Európy

-od 1974 rozdelený na Cyperskú republiku (J, člen EÚ) a Severocyperskú tureckú republiku (S, uznáva len Turecko)

-cyperskí Gréci (80%), cyperskí Turci (19%)

-gréčtina+turečtina (úr.), angličtina

-ortodoxní (80%), islam (18%)

-Nikózia (jediné rozdelené hlavné mesto na svete - na grécku a tureckú časť), Limassol, Lárnaka

-CR, bankovníctvo, finančníctvo

IRÁN

-býv. Perzia

-republika (vláda duchovných)

-hornatý (Iránska plošina+pohoria Z-Zagros, S-Elborz), 50% územia – púšte

-Peržania (Iránci) – 50%, Kurdi, perzština (úr.), kurdčina

-islam (98%) – jedna z najkonzervatívnejších islamských krajín (obmedzené práva žien, vysoké tresty)

-Teherán

IRAK

-Arabi (80%), S-Kurdi (15%) – autonómna oblasť Iracký Kurdistan, arabčina (úr.), kurdčina

-islam (95%)

-Z+JZ – púšte, SV-pohoria

-Eufrat, Tigris (Mosulská priehrada)

-Bagdad, Basra, Mosul

JUŽNÁ ÁZIA

-polostrov Predná India (=indický subkontinent) – 5 štátov + Afganistan, Srí Lanka (ostrov Cejlón), Maldivy

-vnútrozemské hornaté štáty – Afganistan, Nepál, Bhután (patria medzi najchudobnejšie štáty sveta)

AFGANISTAN

-na styku J, JZ a Strednej Ázie (bližšie väzby k Pakistanu a Indii)

-Hindukúš (geografická izolácia, spojenie s Pakistanom a Strednou Áziou cez Chajbarský priesmyk)

-suché, neúrodné (J+JV púšte), najúrodnejšia – S (pozdĺž Amudarja)

-Paštúni (=Afganci) (40%), Tadžici (25%)

-miestni kočovní pastieri (nomádi, 2,6 mil.)

-daríjčina (afgánska perzština), paštčina (afgančina)

-islam (99%)

-Kábul, Kandahár

-20 rokov vojny, chýbajú cesty, elektrina, školy (gramotnosť 36%), zdravotníctvo

-hladomor (veľké suchá), sankcie (podpora terorizmu, produkcia ópia – 1. m. vo svete)

-obilniny, ovocie (grepy, melóny), ovce, osly

-produkcia cementu, tradičné odvetvia (napr. ručne tkané afganské koberce

-nerastné bohatstvo (ťažko dostupné oblasti)

BANGLÁDEŠ

-Bengálska nížina, Ganga, Brahmaputra

-hustota obyv. (1. m. vo svete – 1100 ob./km²)

-Bengálci (95%), bengálčina (úr.), angličtina

-islam (87%), hinduizmus (12%)

-Dháka

-chudobný štát, málo nerastných surovín (zemný plyn),

-časté prírodné katastrofy (povodne, tajfúny), hladomory

-ryža, bavlník, koreniny

BHUTÁN

-konštitučná monarchia (kráľovstvo)

-Bhutiovia (62%), budhizmus (70%), hinduizmus (20%)

-dzongkha (forma tibetčiny), angličtina

-Thimphu

-poľnohospodárstvo zamestnáva 93%, orná pôda (8%)+pastviny (6%) - obilniny, zemiaky, bavlna, tabak

-ťažba dreva (teak), umelecké remeslá (tkáčstvo, rezbárstvo, výroba ručných zbraní, ...)

-rozvoj CR

INDIA

-polostrov Predná India+súostrovia Andamany, Nikobary, Lakedivy

-3 oblasti: 1. Himaláje (S)+Karakoram, 2. Indogangská nížina (Indus, Ganga, Brahmaputra), 3. Dekanská plošina

-J-tropické. S-mierne

-federácia (28 štátov, 6 teritórií, teritórium hl. mesta)

-staroveké civilizácie, centrum historických obchodných ciest

-1,2 mld. (2. m. vo svete)

-Indovia (97%), hindčina+angličtina (úr.), viac ako 1600 jazykov a dialektov

-hinduizmus (80%) – sociálne vrstvy=kasty, islam (13% - 3. najväčšia populácia)

-korene – hinduizmus, budhizmus, sikhizmus, džinizmus

-Dillí (2. m.), najväčšie Bombaj, Kalkata

-hospodársky rozvoj, ¼ obyv. na hranici chudoby (41% chudobných vo svete)

-ryža, pšenica, čaj, cukrová trstina

-ropa, uhlie

-textilný, chemický, potravinársky, strojársky, filmový (Bombaj-„Bollywood“)

-CR (nedostatočne rozvinutý) - Tádž Mahal (Agra, Uttarprádeš) - dedičstvo UNESCO

NEPÁL

-republika (od 2008), predtým monarchia

-Himaláje (Mt. Everest)

-Nepálčania (53%)

-nepálčina

-hinduizmus (86%), budhizmus (7%)

-Kathmandu

-poľnohospodárstvo, ťažba nerastných surovín

-CR (pestrá príroda, stará kultúra)

PAKISTAN

-S,Z – hornatý (Himaláje, Hindukúš), J – úrodné nížiny

-Indus

-Pandžábci (50%), utečenci z Afganistanu (2 mil.), urdčina (úr.), angličtina, pandžábčina

-islam (takmer 100%, 2. najväčšia moslimská krajina)

-Islamábad, najväčšie Karáči (prístav)

SRÍ LANKA

-socialistická republika

-Sinhálčania (75%) - budhizmus, Tamilovia (18%) - hinduizmus (dlhoročný ozbrojený konflikt do roku 2009)

-sinhalčina+tamilčina (úr.)

-Kolombo

-čajovník, ryža, palma kokosová, kaučuk, cukrová trstina, ovocie, rybolov

-CR

MALDIVY

-ploché koralové ostrovy (do 3 m) – najnižšie položený štát na svete, nedostatok pitnej vody, takmer žiadne vodné toky

-maldivčina (divehi), angličtina

-islam

-Malé (jediné mesto)

-CR, rybolov