Peter Gomoľa

POLITICKÁ MAPA SVETA

Nezávislý štát – má stále obyvateľstvo, vymedzené a medzinárodne uznané štátne hranice, vládu a schopnosť vstupovať do vzťahov s inými štátmi.

• začiatok 20. storočia (55 nezávislých štátov) – veľkú časť sveta zaberali európske kolónie (britské, francúzske, španielske, portugalské, holandské, belgické, dánske)

• po 1. svetovej vojne (menší nárast počtu) - rozpad cárskeho Ruska, Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše

• po 2. svetovej vojne (výrazný nárast) - rozpad koloniálnej sféry, nezávislosť získali ázijské, africké, pacifické a karibské kolónie, r. 1960 – „Rok Afriky“ – 17 afrických štátov (Mauretánia, Mali, Senegal, Gabon, Kongo, Stredoafrická republika, Čad, Pobrežie slonoviny, Burkina Faso, Niger, Benin, Madagaskar, Togo, Kamerun, Somálsko, Nigéria, Demokratická republika Kongo) + Cyprus

• 90. roky 20. storočia (posledný väčší nárast) - rozpad ZSSR (15 štátov: Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Moldavsko, Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Kirgizsko, Kazachstan, Turkménsko, Tadžikistan, Uzbekistan), Juhoslávie (Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Srbsko+Čierna Hora = "nová" Juhoslávia) a Československa                                                                                                                                                           - Eritrea (1993)

• 21. storočie – Východný Timor (2002), Čierna Hora (2006), Kosovo (2008), Južný Sudán (2011)

• súčasnosť (197 štátov)  (193 členov OSN+Vatikán, Palestína, Kosovo, Taiwan)

FORMY ŠTÁTOV

1. administratívne členenie
   1. federácia

- územie štátu je rozdelené na väčšie regióny (vlastná vláda, parlament, zákony)

- centrálne  úrady majú pod kontrolou armádu, políciu, diplomaciu a správu spoločnej meny

- napr. USA (50 štátov), Nemecko (16 spolkových krajín), Austrália (6 štátov a 2 teritória) Kanada, Rusko, India, Brazília

2. unitárny štát

- člení sa na územnosprávne jednotky, ktoré sú podriadené centru

- jediná sústava najvyšších štátnych orgánov, jediná legislatíva a exekutíva

- napr. Čína, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Česká republika, Slovensko

- vyskytujú sa aj celky s rôznym stupňom autonómie, ktoré môžu byť vymedzené etnicky, nábožensky, historicky, geograficky (napr. Baskicko, Katalánsko v Španielsku, Tibetská autonómna oblasť v Číne)

2. forma vlády (štátne zriadenie)

1. monarchia

- hlavou štátu je panovník (monarcha), najčastejšie dedičný, má rôzne tituly (kráľ, cisár, knieža, veľkovojvoda, sultán, emir)

-  v súčasnosti - 43 monarchií:

• 1 cisárstvo

    (Japonsko)

• 1 veľkovojvodstvo

    (Luxembursko)

• 1 teokratická monarchia

     (Vatikán)

• 2 sultanáty

    (Brunej, Omán)

• 3 emiráty

    (Kuvajt, Katar, Spojené arabské emiráty)

• 3 kniežatstvá

    (Monako, Lichtenštajnsko, Andorra)

• 32 kráľovstiev

-15 v rámci Commonwealth – Veľká Británia, Kanada, Austrália, Nový Zéland, Jamajka,                                                          Bahamy; 

-Španielsko, Švédsko, Dánsko, Nórsko, Holandsko, Belgicko, 

-Saudská Arábia, Jordánsko, Kambodža, 

-Maroko, Lesotho, Svazijsko, 

-Tonga

1. konštitučná monarchia

- moc panovníka je stanovená a obmedzená ústavou

- napr. Monako, Maroko, Jordánsko, Lichtenštajnsko

2. parlamentná monarchia

- panovník je formálnou hlavou štátu, výkonnú moc má predseda vlády

- napr. Belgicko, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Veľká Británia, Austrália, Kanada

3. absolutistická monarchia

- panovník ma neobmedzenú moc

- Saudská  Arábia, Katar, Omán. Vatikán

2. republika

- hlavou štátu je prezident, ktorý je volený, podľa jeho postavenia a právomocí sa rozlišuje:

1. prezidentská republika

- prezident je volený priamo občami, stojí v čele vlády (USA) alebo menuje predsedu vlády (Rusko)

2. parlametná republika

- prezident je formálnou hlavou štátu s malými právomocami, najvýznamnejšie postavenie má vláda na čele s predsedom vlády

- Nemecko, Rakúsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Taliansko; India, Turecko, Bangládeš

3. parlamentno prezidentská republika

- prechodný typ, prezident je volený priamo občanmi, podieľa sa na výkonnej moci, silné postavenie má aj predseda vlády

- Angola, Francúzsko, Poľsko

3. špecifické formy vlády

- totalitné režimy v komunistických krajinách – formálne ide o republiky, fungujú na princípe vlády jednej strany, voľby sú formálna záležitosť (Čína, Laos, Vietnam, Kuba, Severná Kórea)

- vojenská diktatúra – moc má v rukách armáda (Myanmar, Niger)

- vláda duchovných (Irán)

MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE

OSN (Organizácia spojených národov)

• založená 24. októbra 1945
• sídlo New York
• 193 členských štátov(okrem Vatikán, Taiwan, Kosovo, Palestína)
• na čele generálny tajomník
• cieľom je zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a zaistenie medzinárodnej spolupráce

Organizácie pod OSN:            UNICEF (Detský fond OSN)

UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru,

WHO (Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva)

EÚ (Európska únia)

• 27 členských štátov (zakladatelia: Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko), Veľká Británia vystúpila v roku 2020
• ciele: hospodársky rast, konkurencieschopná ekonomika a zlepšujúca sa kvalita životného prostredia, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, spolupráca v oblasti justície a vnútra
• základné inštitúcie:        Rada EÚ (Brusel)

Európska komisia (Brusel)

Európsky parlament (Štrasburg –plenárne zasadnutia, Brusel - výbory)

NATO (Organizácia Severoatlantickej zmluvy)

• medzivládna vojensko-politická organizácia
• založená 4. apríl 1949
• sídlo Brusel
• 30 členských štátov (zakladatelia: USA, Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nórsko, Dánsko, Island, Portugalsko)
• na čele generálny tajomník

                                                                 ŠTÁTY PODĽA STUPŇA ROZVOJA

Po 2. svetovej vojne sa vytvorili tri priestorové útvary:

1. prvý svet – s kapitalistickým trhovým hospodárstvom (štáty západnej Európy, USA, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland, Juhoafrická republika)
2. druhý svet – s centrálne riadeným hospodárstvom, tzv. východný blok

Spojením štátov prvého a druhého sveta sa vytvorilo zoskupenie rozvinutých krajín – bohatý Sever

3. tretí svet – s nízkym stupňom ekonomického rozvoja (štáty Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky, Oceánie)

1. najmenej rozvinuté krajiny, najchudobnejšie s nedostatkom nerastných surovín (Etiópia, Sudán, Mali)
2. štáty na prechode k priemyselným a štáty s nerastným bohatstvom (Brazília, Argentína, Venezuela, novoindustrializované krajiny juhovýchodnej Ázie – Južná Kórea, Taiwan. Singapur, Hongkong, Malajzia, Thajsko)

Menej rozvinuté štáty vytvárajú – chudobný Juh, spoločné znaky, ktoré charakterizujú ich socioekonomickú úroveň:

• nedostatočná výživa
• problém hladu a podvýživy
• populačná explózia
• vysoký podiel negramotného obyvateľstva
• silná migrácia
• nerovnomerné príjmy obyvateľstva
• málo výkonné poľnohospodárstvo
• nedostatočné zdravotné zabezpečenie
• nedostatočná infraštruktúra
• politické konflikty
• devastácia životného prostredia

Sociálne a ekonomické rozdiely medzi „Severom“ a „Juhom“ predstavujú vážny globálny problém sveta. Zaostalosť „Juhu“ možno prekonávať iba spoluprácou so „Severom“.

1. finančná pomoc (projekty rozvoja priemyslu, infraštruktúry, ...)
2. technická pomoc (projekty vodného hospodárstva, energetiky, infraštruktúry, ...)
3. personálna pomoc (pomoc špecialistov)
4. humanitárna pomoc (dodávky potravín)

- zdravotnícka pomoc (epidémie, úmrtnosť)

- pomoc pri katastrofách (prírodné katastrofy, vojny)

- pomoc utečencom