HYDROSFÉRA

= vodný obal Zeme, ktorý tvorí:

1. povrchová voda (v oceánoch, moriach, vodných tokoch, jazerách, umelých vodných nádržiach, ľadovcoch, stálej snehovej pokrývke)
2. podpovrchová voda (v pôde, horninách)
3. voda v atmosfére (vodná para, dážď, sneh)
4. voda v živých organizmoch

 

- celkové zásoby vody na Zemi – 1 386 mil. km³ (sladká voda len 2,5% - najmä ľadovce a podzemná voda)

- spotreba vody – 250-500 l/osoba/deň

 

                                                           svetový oceán – 361 mil. km² (71% rozlohy Zeme)

- rozloha Zeme - 510 mil. km²

                                                           pevnina – 149 mil. km² (29% rozlohy Zeme)

 

HYDROLÓGIA – študuje zákonitosti povrchových i podpovrchových vôd, zákonitosti vody v prírode a javy a procesy, ktoré v nej prebiehajú

HYDROGEOGRAFIA – študuje vzťahy medzi hydrosférou a ostatnými zložkami krajiny

 

OBEH VODY NA ZEMI

- je spôsobený slnečnou energiou a zemskou príťažlivosťou

- zahŕňa procesy: výpar, prenos vodných pár, kondenzácia, vznik zrážok, povrchový a podpovrchový odtok

                                   1. veľký (medzi oceánmi a pevninou)

                                   2. malý (nad oceánmi/nad pevninami)

 

- bezodtokové oblasti – neodvodňované územie (púšť) alebo toky neodtekajú až do mora (napr. Tarim, Hilmand v strednej Ázii, Okavango v južnej Afrike)

   - príčinou sú klimatické podmienky (výpar a vsakovanie vody do podložia prevyšuje zrážky)

   - hlavne v suchých oblastiach (obratníky, vnútrozemie) 

 

HYDROSFÉRA - SVETOVÝ OCEÁN

 

- svetový oceán – súvislá vodná plocha, ktorú tvoria všetky oceány a moria

 

- oceány – časti svetového oceánu medzi kontinetmi

1. Tichý oceán (Mariánska priekopa – 11 034 m)
2. Atlantický oceán (Portorická priekopa – 8 648 m)
3. Indický oceán (Sundská=Jávska priekopa – 7 450 m)
4. Severný ľadový oceán (Grónske more – 4 846 m)

- moria – časti oceánov vnikajúce do pevniny alebo oddelené od oceánu ostrovmi

1. okrajové (Beringovo, Severné, Arabské)
2. vnútorné (Stredozemné, Čierne, Červené)
3. medziostrovné (Karibské, Jónske, Japonské)

- zálivy – menšie časti oceánov/morí vnikajúce do pevniny (Biskajský, Botnický), niektoré majú vlastnosti okrajových morí, ale rešpektuje sa ich historický názov (Guinejský, Bengálsky, Mexický)

- prielivy – zúžené časti oceánov/morí medzi pevninou, alebo medzi súšou a ostrovmi

                                a. úzke (Gibraltársky, Bospor, Dardanely) 

                                b. široké (Davisov, Drakeov, Mozambický)

- prieplavy - umelo vybudované (napr. Panamský, Suezský) 

 

RELIÉF DNA OCEÁNOV A MORÍ

 

A. podmorské okraje pevnín:   1. šelf = pomerne rovná plocha (do hĺbky 200 m), výskyt nerastných surovín - ropa, plyn                                                                           (napr. Severné more)

                                                 2. pevninový svah

                                                 3. pevninové úpätie (3500-4500 m)

B. prechodné oblasti:               4. oceánska priekopa=úzka zníženina morského dna

C. vlastné oceánske dno:         5. oceánska panva (napr. Argentínska, Brazílska)

                                                 6. oceánsky chrbát (napr. Stredoatlantický)

 

obr.

 

POHYBY MORSKEJ VODY

1. príliv a odliv
2. vlnenie – príčinou je pôsobenie vetra – vlny eolického pôvodu → vlnu tvorí chrbát a priehlbina, vzdialenosť medzi nimi je výška vlny (napr. Atlantický oceán – 25 m, Baltské more – max. 5 m)

príboj – nárazy morských vĺn na pobreží (má erozívne účinky)

tsunami – vlny vyvolané zemetrasením alebo sopečnými podmorskými výbuchmi – 30-70 m, 800-1000 km/h                          (značné škody na pobreží – ničia ľudské obydlia, poškodzujú prístavné zariadenia)

3. morské prúdy – prenášajú obrovské množstvo vody na veľké vzdialenosti, vplývajú na klímu priľahlých pevnín
   1. teplé (Golfský, Brazílsky, Východoaustrálsky, Kuro-šio)
   2. studené (Labradorský, Benguelský, Peruánsky, Oja-šio)

VLASTNOSTI MORSKEJ VODY

- salinita (slanosť) – celkové množstvo rozpustených minerálnych látok (solí) v 1 kg morskej vody, udáva sa v ‰

- priemerná - 35 ‰, najvyššia – Červené - 42 ‰ (Mŕtve - 270-350 ‰ - jazero), nízka - Čierne - 16-18 ‰, Baltské - 8 ‰

- salinitu ovplyvňuje – výpar, zrážky, prítok riečnej vody, zamŕzanie a rozmŕzanie, pohyby morskej vody

- čiary, ktoré spájajú miesta s rovnakou salinitou - izohaliny

- v rozdelení sa prejavuje pásmovitosť:

1. oblasť rovníka – salinita sa znižuje (veľa zrážok, prítok riek)
2. oblasť obratníkov – salinita sa zvyšuje (veľký výpar, málo zrážok)
3. polárne oblasti – salinita sa znižuje (prítok riek, topiaci sa sneh a ľad, klesá teplota a výpar)

- farba – závisí od obsahu organických a anorganických látok

       a. modrá (Červené) – voda chudobná na planktón

       b. zelená (Severné, Baltské) - voda s bohatým planktónom

       c. červená (Červené) – počas rozmnožovania červených rias

       d. žltohnedá (Žlté)– množstvo sprašových častíc, ktoré prináša rieka Chuang-che

- hustota – závisí hlavne od teploty (s rastom klesá), salinity a tlaku (s rastom stúpa)

                - morská voda má vyššiu hustotu ako sladká

                - najvyššia – polárne moria, najnižšia - tropické oblasti

- teplota – priemerná – asi 17ºC (povrchovej vrstvy vody) , najteplejší – Indický oceán (20ºC)

               - horizontálny prenos tepla uskutočňujú morské prúdy

               - morská voda zamŕza pri teplotách nižších ako 0ºC (obsah solí, napr. 35‰ pri teplote -1,9ºC)

 

HYDROSFÉRA SÚŠE

A. POVRCHOVÁ VODA = hydrografická sieť

         1. RIEČNA SIEŤ (=sústava vodných tokov)

         -väčšie - rieky, menšie potoky, s nepravidelným sklonom dna bystriny, 

         -vodný tok tvorí:    -hlavný tok + prítoky 

                                      - prameň - miesto vzniku (podzemná voda vyviera na povrch, výtok z jazera, odtok z ľadovca)

                                      - ústie – miesto, kde rieka vteká do inej rieky, jazera, mora

                                      - vzdialenosť od prameňa k ústiu je dĺžka toku

• povodie – územie, z ktorého tok odvádza povrchovú aj podpovrchovú vodu
• úmorie – územie tvorené povodiami tokov, ktoré odvádzajú vodu do rovnakého mora
• rozvodie – hranica medzi povodiami                                                                                                                                              čiara, ktorá vyznačuje hranicu medzi susednými povodiami - rozvodnica, medzi úmoriami hlavná rozvodnica
• prietok – množstvo vody, ktoré pretečie prietokovým profilom za sekundu (v m³.s^-1)
• vodný stav – výška hladiny nad zvoleným pevným bodom
• režim odtoku – zmeny prietoku počas roka (závisí od podnebia, geologického zloženia, georeliéfu a zdrojov, z ktorých je tok zásobovaný vodou – dážď, sneh, ľadovce)

        2. VODNÉ NÁDRŽE 

       a. JAZERÁ - PRIRODZENÉ zníženiny zemského povrchu vyplnené vodou,

                       -0,5% zásob sladkej vody (najväčšia zásobáreň: Bajkal – 23 000 km³)

                 Vzniknuté činnosťou:

                        1. endogénnych síl:

               -vulkanické – zaliate krátery vyhasnutých sopiek (napr. Crater Lake, Oregon; Lago di Bracciano, Taliansko, maarové jazerá)

               -tektonické – pri tektonických pohyboch - hlboké, pretiahnutý tvar (Bajkal, Tanganika, Titicaca, Kaspické a Mŕtve more)

                        2. exogénnych síl:

               -ľadovcové – činnosťou ľadovca (karové - Veľké Hincovo pleso, hradené – napr. Ženevské, Lago di Garda)

               -krasové  - zaplavením závrtov alebo škrapových polí (napr. Skadarské, Dinársky kras)

               -pobrežné – z častí morských zálivov (napr. Maracaibo)

                       3. zmiešaného pôvodu  (napr. tektonické-ľadovcové - Ladožské, Onežské, Veľké kanadské jazerá)

         b. UMELÉ – rybník, priehradná nádrž=umelo vytvorená vodná plocha, v ktorej sa zadržiava voda na rôzne účely:

                                                                                                                - ochrana pred povodňami

                                                                          - zásobovanie vodou

                                                                          - výroba energie

                                                                          - doprava

                                                                          - zavlažovanie

                                                                          - chov rýb

                                                                          - rekreácia

 

B. VODA VIAZANÁ V SNEHU A ĽADE

• najväčší zdroj sladkej vody (24 mil. km³ vody)
• 16 mil km² povrchu pevnín
• ľadovce:        a. pevninské – 97% (Antarktída – 85%, Grónsko – 12%)                                                                                                   b. horské – 3% (vysoké pohoria –Himaláje, Alpy, Kordillery, Kaukaz, Škandinávske vrchy)

 

• sneh – snehové vločky vytvárajú súvislú vrstvu – snehová pokrývka, ak teplota vystúpi nad 0°C, nastáva topenie snehu, zamrznutie zmäknutého snehu – firn
• snehová čiara – ohraničuje plochu zemského povrchu so súvislou snehovou pokrývkou

 

C. PODPOVRCHOVÁ VODA

            a. pôdna (v pôde)

            b. podzemná (vypĺňa dutiny a pukliny hornín)

            c. krasová podzemná (vo vápencoch a dolomitoch)

- pri striedaní nepriepustných a priepustných vrstiev je hladina podzemnej vody pod hydrostatickým tlakom – tzv. napätá=artézska 

- pramene – studené, teplé (37°C-50°C – termálne, nad 50°C – žriedla)

- gejzíry – pravidelné erupcie preplynených vôd

- termálne pramene a gejzíry sa vyskytujú v oblastiach s vulkanickou činnosťou