LITOSFÉRA

 

Litosféra = horninový obal Zeme

Zemské teleso tvorí:

1. Zemská kôra

-          vrchná časť litosféry

-          od zemského plášťa ju oddeľuje Mohorovičičova plocha diskontinuity (nespojitosti)

-          priemerná hrúbka 35 km (v hlbinách oceánu – 6 km, na kontinentoch – 30-40 km, v Himalájach – 80 km)

2. Zemský plášť

-          pozostáva z 3 zón (vrchný, stredný a spodný plášť)

-          rozprestiera sa od hĺbky 35 km do 2900 km

3. Zemské jadro

-          skladá sa z 3 zón (vonkajšie jadro, prechodná zóna, vnútorné jadro – jadierko)

-          rozprestiera sa od hĺbky 2900 km do stredu Zeme (6378 km)

ZEMSKÁ KÔRA

Zemská kôra sa skladá z prvkov. Väčšina prvkov tvorí anorganické rovnorodé prírodniny – nerasty (minerály). Z nerastov sa tvoria horniny – sú základnými stavebnými zložkami zemskej kôry.

Horniny podľa pôvodu

1. VYVRETÉ (MAGMATICKÉ) HORNINY

-          vznikli kryštalizáciou magmy (kremičitanová tekutá tavenina vysokej teploty s vodnými parami a skvapalnenými plynmi, magma vytekajúca na zemský povrch - láva)

Vyvreté horniny sa delia na:

a.       hlbinné – stuhli v hlbinách zemskej kôry (žula, diorit)

b.      žilové – stuhli v puklinách

c.       výlevné – stuhli na zemskom povrchu (čadič, andezit, dacit)

 

2. USADENÉ (SEDIMENTÁRNE) HORNINY

-          vyznikajú eróziou (rozrušenie starších hornín) a sedimentáciou (opätovné ukladanie rozrušeného materiálu)

-          zvetrávanie – rozrušovanie hornín na zemskom povrchu, výsledkom sú zvetraniny

a.       fyzikálne – mechanické rozrušovanie (tepelnými zmenami, rastom kryštálov, mechanickým pôsobením organizmov)

b.      chemické – spôsobované vodou, kyslíkom a CO_2; rozpúšťaním vápenca vznikajú krasové javy (krasové útvary – závrty, škrapy, jaskyne, priepasti)

Usadené horniny sa delia na:

2. úlomkovité (piesok, prieskovec, zlepenec)
3. chemické (vápenec, travertín)
4. biogénne – organického pôvodu (uhlie, ropa)

 

3. PREMENENÉ (METAMORFOVANÉ) HORNINY

 

-          vznikajú premenou vyvretých a usadených hornín (ruly, svory, fylity)

PLANETÁRNE ČLENENIE ZEMSKEJ KÔRY

 

Časti zemskej kôry, ktoré vystupujú nad svetový oceán, tvoria pevninu=súš, najväčšie bloky sa nazývajú svetadiely (kontinenty), menšie ostrovy. Oceány a moria tvoria svetový oceán.

 

Zemská kôra sa delí na:

 

1. PEVNINSKÁ (64%) – 3 vrstvy (sedimentárna, žulová - granitická, čadičová - bazaltová)

2. OCEÁNSKA (21%) – 3 vrstvy (sedimentárna, vrstva sedimentov, do ktorých prenikli                                            čadiče, čadičová)

3. PRECHODNÁ (15%) – 2 vrstvy (sedimentárna, čadičová)

 

Základné jednotky pevnín  

 

- jadrá pevnín - štíty – najstabilnejšie časti, tvorené hlbinnými vyvretými a premenenými horninami (9 štítov – baltský, ukrajinský, kanadský, aldanský, africký, indický, austrálsky a guinejský)

- platformy – tvorené hlbinnými vyvretými, zvrásnenými sedimentami a premenenými horninami (napr. Ruská tabuľa)

- epiplatformy – rozlámané platformy vyzdvihnuté do veľkých výšok (napr. Ťan-Šan)

 

Základné jednotky oceánskeho dna

 

- stredooceánske chrbty – podmorské pohoria – v stredovej (osovej) časti majú tzv. rifty - dlhé úzke prielomy (Stredoatlantický chrbát – najdlhší horský systém na Zemi)

- oceánske panvy – hlbinné časti oceánskeho dna (napr. Argentínska, Brazílska)  

- hlbokomorské priekopy – vznikajú v miestach, kde dochádza k podsúvaniu jednej dosky pod druhú (Mariánska priekopa)

 

 

LITOSFÉRA, LITOSFÉRICKÉ DOSKY

 

Litosféra je rozdelená na celky tzv. litosférické dosky (6 veľkých – americká, euroázijská, africká, pacifická, indoaustrálska, antarktická, 15 menších). Litosférické dosky sa pohybujú po astenosfére (=vrstva plastických, roztavených hornín plášťa)

Základné pohyby litosférických dosiek – vzďaľovanie, približovanie, zrážanie, podsúvanie, nasúvanie, vodorovné sunutie

Dôsledkom pohybu litosférických dosiek sú intenzívne endogénne procesy:

 

1. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ

 

- výsledkom je vznik zlomov, vrás, príkrovov a formovanie horských sústav

 

- zlomy – časti litosféry, ktoré sú ohraničené zlomami, sa nazývajú kryhy, pri poklese vzniká priekopová prepadlina, pri zdvihu hrasť (kryhové pohorie)

- vrásy – vlnovité útvary, časť prehnutá nahor – antiklinála, časť prehnutá nadol – synklinála

- príkrovy – masy hornín premiestnené na rôznu vzdialenosť z pôvodného miesta na iné

- pásmové pohoria – napr. Karpaty, Alpy, Himaláje

 

4 významné vrásnenia: assyntské, kaledónske, hercýnske, alpínske

 

2. MAGMATIZMUS

- súbor procesov súvisiach s magmou

 

1. PLUTONIZMUS (podpovrchový magmatizmus)

2. VULKANIZMUS=SOPEČNÁ ČINNOSŤ (povrchový magmatizmus) – výstup magmy na zemský povrch

 

vulkán (sopka) - miesto, kde dochádza k výlevu lávy, k úniku pár a plynov a vyvrhovaniu sopečných produktov

 

1. lávové sopky (Island, Havaj)

2. nasypané sopky (Fudžisan)

3. maary (Nový Zéland, zvyšky aj vo Fiľakove) – krátery vyplnené vodou sa nazývajú maarové jazerá

4. stratovulkány (Vezuv, Poľana)

 

3. ZEMETRASENIA

- krátkodobé otrasy zemského povrchu

- hypocentrum (ohnisko zemetrasenia) – miesto vzniku, epicentrum – najbližšie miesto na zemskom povrchu nad hypocetrom, miesto najprudších otrasov

1. tektonické (súvisia s tektonickými pohybmi)

2. vulkanické (súvisia so sopečnou činnosťou)

3. závalové (napr. zrútenie stropov jaskýň)

 

VZNIK PEVNÍN A OCEÁNOV

- pred 570 mil. rokov (prahory) – jeden pevninský celok Pangea obklopený praoceánom Panthalassa

- pred 250 mil. rokov (koniec prvohôr) – severná Laurázia a južná Gondwana, oddelené morom Tethys

 

 

Z Laurázie sa vytvorila Severná Amerika, Európa a Ázia, z Gondwany Južná Amerika, Afrika, Austrália a Antarktída,  z Panthalassy 4 oceány. Z Gondwany sa pripojili k Ázii polostrovy Predná India a Arabský polostrov.