Aktivity školy do 2013/2014

- - Literárnovýtvarná a poznávacia exkurzia deviatakov- Liptovský Mikuláš
    
    Literárnovýtvarná a poznávacia exkurzia deviatakov- Liptovský Mikuláš
    
    „Tak tu sú.“ Pomyslela som si pri pohľade na skupinku detí, ktoré čakali na príchod vlaku.
    
    Otvorila som dvere z čakárne a vstúpila medzi dav. Porozhliadla som sa dookola a privítala som sa so spolužiačkami. Zrazu sa ozval niečí hlas, ktorý nás počítal.
    
    „Tak je už tu aj pán učiteľ? Paráda.“
    
    „Ahoj Mati.“
    
    Prišla ku mne Saška, ktorá ma hneď aj objala. Ani som sa nenazdala, z druhej strany ku mne prišla Barka. Chvíľku sme sa rozprávali ako sa nám vstávalo, čo sme si zobrali a tak, ale vyrušil nás opäť hlas pána učiteľa, ktorý chcel ,aby sme sa pohli, lebo prichádzal vlak.
    
             V dave sa vytvorila panika a rozruch pri presúvaní na perón. Cestou tam sme stretli žiakov našej školy- bývalých deviatakov. Poniektorí z nás sa s nimi pozdravili, iní nie. Ja som bola medzi tými, čo sa pozdravili, som predsa slušne vychované dievča .
    
    Prišiel vlak a otvorili sa dvere. Deti sa postupne tlačili a postupovali k dverám, kde stál učiteľ, ktorý nás zase počítal. Vošla som do vlaku a nasledovala rad pred sebou.
    
    „Mati, sadnime si tu.“ Povedala mi Saška a ukázala na dve voľné miesta pri staršom páre dochodcov. Škoda len, že boli len dve, ale aj tak sme si tam sadli. Barka si sadla trošku dozadu, ale bola celkom blízko pri nás.
    
    Cesta ubehla veľmi príjemne. Ja a Saška sme sa smiali z Peťa, ktorý mal sluchadlá a počúval pesničky z Erikineho mobilu. Maroš sa po chvíľke presunul ku skupinke vedľa, ktorá sa taktiež smiala. Pozostávala z Maroša, Barky, Eriky, Veroniky, Viky a Martina (ak som na niekoho zabudla, prepáčte). Matúš sa poriadne zababušil do bundy a počúval svoje „najnovšie“ hity. Vlak zastal a preto sme sa so Saškou postavili a opäť postupovali cez tlačenicu detí von z vlaku. Ale čo sme to nevideli? Jakub sedel sám? Na jednom sedadle sedel on a na druhom (pri uličke) mal položený rupsak. Nechala som to tak a vyšla z vlaku. Počas cesty sme sa so Saškou a Barkou rozprávali, už ani neviem poriadne o čom, ale viem, že sme sa veľmi bavili. Nálada bola úžasná pokiaľ sme zase toho chlapca nevideli samého. Párkrát sme sa k Jakubovi prihovorili, ale tak sa mi zdalo, že o našu pozornosť ani nestojí, tak sme ho nechali tak. Zastavili sme sa pri prvej tabuli, ktorá bola na budove. Učiteľ začal vysvetľovať. Postupom času sme sa dozvedeli, že do tejto budovy chodil do školy v našom veku. Veľmi zaujímavé.
    
    Pokračovali sme ďalej v našej exkurzii. Prišli sme na rôzne pekné miesta. Videla som aj na tvárach iných, že sa im to páčilo. Erika si všetko možné cestou na príkaz učiteľa nafotila. Mne sa osobne veľmi páčilo, keď sme šli cez betónový mostík, ktorý prechádzal cez umelo vytvorený kanál? Asi kanál. Potom sa mi veľmi páčil pamätník rodákov z Liptova. Patrili tam napríklad Janko Kráľ, Mária a Martim Rázusovci alebo Aurel Stodola. Tieto dve veci sa mi páčili asi najviac. Pozreli sme si aj centrum mesta a ďalšie pomníky a sochy, na ktorých boli napísane ďalšie informácie.
    
    Postupne nás začal tlačiť čas a tak sme sa vybrali neďaleko do múzea Janka Kráľa. Chvíľku sme stáli a čakali na učiteľa a na pani, ktorá nás mala sprevádzať. Porozprávali sme sa so spolužiakmi a už sa tu táto dvojica ukázala. Najprv nás teta zobrala do mučiarne, kde že vraj bol mučený Juraj Jánošík. Dozvedeli sme pár nových informácií a spoznali pár nových nástrojov na mučenie . Potom sme sa vybrali do teplejšej časti múzea. Tam nám teta povedala pár zaujímavostí o histórii LM, potom nám povedala niečo o druhej.svetovej vojne a aj o samotnom Jankovi Kráľovi a jeho rodine. . Vyzeralo to, že aj mojich spolužiakov to dosť udivilo a presvedčilo o tom, aby dávali pozor. V predposlednej alebo poslednej miestnosti bol sprievodkynin výklad trošičku divný. Povedala nám, aby sme si zobrali vankúše z truhly, posadali na ne na zem a dávali pozor takto. Divné.
    
                                         Po skočení návštevy múzea sme vyšli pred budovu, kde sme sa odfotografovali a zistil,i že náš pán učiteľ poriadne asi nevidel, keďže si myslel, že socha je človek .. Pozreli sme si aj budovu spolku Tatrín a tabuľky pripevnené na nej.
    
    Potom sme sa vybrali konečne do Galérie Petra Michala Bohúňa. Keď sme tam vošli, privítala nás milá pani, ktorá nás hneď zasypala otázkami typu: ,,To ste z tých Margecian prišli peši, keď si už sadáte na tie sedačky ? “ Povedala to preto, lebo hneď ako niektorí z nás uvideli pohodlné sedačky v predsieni, okamžite sa na ne vrhli. V šatni sme si zložili veci a prehliadka sa mohla začať.
    
    Začiatok výkladu sme si vypočuli v pohodlných kreslách ,na ktorých sme sa trochu tlačili , ale bolo to fajn. V miestnosti bol veľmi pekný klavír, ktorý mi ihneď padol do oka . Počas celej prehliadky mal každý z nás v ruke podložku a ceruzku a papier, na ktorý sme si mali písať, kresliť a značiť všetko, čo nás počas výkladu sprievodkyne napadne.
    
    Väčšina z nás si tam kreslila veci, ktoré sa hodili im a nemali nič spoločné s výkladom. Ja s mojimi kamarátkami sme neboli výnimkou, i keď snažili sme sa kresliť aj niektoré detaily z obrazov. Premiestňovali sme sa postupne z jednej miestnosti do druhej. Teta nám vravela, že čo by sme sa na obrazy pozerali akýmkoľvek smerom , vždy na nás oči obrazov budú hľadieť priamo. Niektorí z nás boli z cesty vyčerpaní a tak využili to, že vo viacerých miestnostiach boli zase naše staré známe pohodlné kresielka. Tak napríklad taký Matúš sa rozvalil na viacero z nich a to je dôkaz toho, že sa musel cítiť v galérii ako doma. Podstatná časť našich spolužiakov sa začala neskôr fotografovať, lebo byť v galérii a neurobiť si nejakú orginálnu fotku by bol predsa hriech . Ja som mala ku koncu prehliadky zmiešané pocity, lebo pán učiteľ na mňa ,,bonzol“, že som klavíristka, či by mi nedovolili zahrať si jednu skladbičku. Teta s tým nemala problém. Keď sa to už blížilo, počúvala som od spolužiakov návrhy na zahranie určitej skladby. Saška a aj Barka mi vraveli, aby som zahrala skladbu Bella Lulably, lebo vraj je to úžasná skladba a chceli by ju počuť. Prišli sme teda do miestnosti s klavírom a ja som sa posadila za klavír a začala hrať. Mojim spolužiakom a aj učiteľom sa to páčilo , aj keď som potom hovorila, že som sa dosť mýlila. Ale to nikomu nevadilo, lebo asi som hrala dobre a počas môjej hry pribudli aj poslucháči z pokladne a ešte nejakí iní pracovníci a chválili ma. Na záver bola pre nás prichystaná tvorivá dielňa, dostali sme do ruky nožnice, papier, lepidlo a mali sme si vyrobiť obal na pohľadnicu, ktorú nám darovali. Na nej boli zobrazení Martin Martinček a Ester Martinčeková-Šimerová. Teta sa s nami rozlúčila a my sme z galérie vyšli. Huráá do mesta.
    
    Keď sme už boli na mieste, pán učiteľ nám dal inštrukcie a mohli sme sa všetci rozbehnúť na všetky strany. Ja, Barka a Saška sme boli dosť hladné a tak sme sa začali hľadať nejakú pizzériu. Netrvalo dlho a sme ju aj našli. Posadili sme sa vonku na terase a čakali na čašníčku, ktorá čoskoro aj prišla. Vybrali sme si pizzu, spočítali peniaze a opäť sme na čašníčku čakali. Pokiaľ k nám prišla, rozprávali sme sa, smiali a počúvali nahrávku, ktorú natočila Barka v múzeu a kde sme nahrali odkaz pre našich veľmi dobrých kamarátov z Česka. Čašníčka prišla a my sme si objednali pizzu- šunkovú s kukuricou
    
    Pizzu nám aj dosť skoro priniesli, z čoho sme usúdili, že to bol polotovar, ale čo už. Zjedli sme ju a zaplatili. Vybrali sme sa na ulicu.
    
    „ Ktorým smerom? o.O ?“ Nevedeli sme sa rozhodnúť a tak sme sa vybrali na miesto odkiaľ sme prišli. Až neskôr sme prišli na to, že cukráreň Veronika, pred ktorou sme sa mali stretnúť, je na druhej strane. Tak sme sa rýchlym krokom vybrali na opačnú stranu námestia.
    
    A čo sme robili potom ešte 2 hodiny? Nahaňali chlapcov.
    
    Pre mňa táto exkurzia bolo úžasná. Zabavila som sa, spravila sem tam nejakú fotočku, nasmiala som sa, ale hlavne som si to UŽILA! A aby sa nepovedalo, tak som sa aj niečo naučila . A ako som videla aj na tvárach spolužiakov, tiež si to dosť užili. Ale viete na čo sme zabudli? Zabudli sme povedať jedno veľké ĎAKUJEM pánovi učiteľovi! Ďakujeme!
    
    Napísala:           MARTINA JAROŠÍKOVÁ
    
    Fotografie sú vo fotoalbume.

- Kontakty
- - Základná škola s materskou školou
  - zssmsmargecany@gmail.com
  - 0911348128
  - riaditeľka školy:0911 348 128
    zástupkyňa riaditeľky školy pre ZŠ: 0948 189 007
    Zborovňa ZŠ: 0948 895 593
    MŠ mobil: 0911 298 695
    Školská jedáleň: 0903 538 795
    Ekonómka školy: 0948 028 531
  - Školská 20
    05501 Margecany
    Slovakia
  - 35546328
  - 2021678824
  - SK18 5600 0000 0082 8868 4005
  - Číslo účtu pre platbu MŠ, ŠKD, CVČ:
    SK67 5600 0000 0082 8868 7003
    
    Variabilný symbol ŠKD: 0950
    
    Variabilný symbol MŠ: 09111
    Variabilný symbol CVČ: 09502
    Špecifický symbol: uviesť mesiac, rok úhrady napr. 012019, Poznámka: meno žiaka/
Fotogaléria
- zatiaľ žiadne údaje
Novinky

Bezbariérová verzia + -
Powered by aSc EduPage

Aktivity školy do 2013/2014

Literárnovýtvarná a poznávacia exkurzia deviatakov- Liptovský Mikuláš

Kontakty

Fotogaléria

Novinky