Tri šikovné siedmačky, Michaela Fabišíková, Klára Labaničová a Alexandra Šmidová zostavili redakčnú radu a spoločne vypracovali osobitné číslo školského časopisu na tému Spotrebiteľská výchova „Spotreba pre život“. V priebehu mesiaca apríl sa pasovali s témami ako ekologická stopa, nadmerná spotreba, uvedomelé spotrebiteľské správanie, životný štýl, ekologické produkty, mediálny vplyv. Dvanástim stranám textu a obrázkov dali názov Kunčaft (z nem. zákazník) a poslali Asociácii spotrebiteľských subjektov Slovenska, ktorá v tomto školskom roku vyhlásila už 22. ročník súťaže. Zo šesťdesiatjeden časopisov z celého Slovenska bolo hlavnou cenou ocenených dvanásť časopisov. Kunčaft z Margecian na druhom mieste :)
Naše mladé spisovateľky vyhrali okrem vecných cien aj výlet do Červeného Kláštora, kde sa zúčastnili tvorivých dielní a slávnostného oceňovania. Svoj reportérsky talent nezapreli a o výlete napísali:
Stalo sa to jedného dňa vo štvrtok .
Najprv to bolo iba normálne vyučovanie, ale potom...
Potom sme odišli z angliny .
Išli sme sa naobedovať a HURÁ na dlhú úmornú cestu vlakom a autobusom .
Nanešťastie celý čas pršalo .
Po troch hodinách sme konečne dorazili do kúpeľov .
Išli sme na recepciu a zaregistrovali sme sa.
Veľmi nás zaujal recepčný zvonček (ale nemohli sme ho použiť, lebo tam bola recepčná ).
Odovzdala nám do našich „spoľahlivých" rúk kľúče od chatky s číslom 12. Vypísala nám aj kartičky ,aby sme sa nimi preukazovali v reštaurácii (nakoniec sme ich aj tak nepoužili ).
Hneď nato sme išli na našu chatku. Mysleli sme si, že bude ako domček na stračej nôžke .
Ale opak bol pravdou .
Ani sme sa nestihli pokochať tou krásou a už sme museli ísť na večeru Po večeri sme mali (NE)zaujímavú prednášku
Po prednáške sme dostali šijacie potreby, nožnice✂, starú košeľu a kúsok látky . Mali sme urobiť niečo kreatívne .
Dohodli sme sa, že ušijeme tašku . Šili sme, šili a šili (teda Miška šila) až do zbláznenia. Všetku prácu sme skončili o desiatej. Problémom bolo, že o desiatej sme už mali večierku .
Nastala noc ⭐.
Celú noc sme nemohli spať, pretože chatka mala veľmi tenké steny a bolo počuť každý zvuk (z iných chatiek, z neďalekého lesa, z areálu...).
Ešte večer sme sa dohodli, že ráno pôjdeme na prechádzku ku Dunajcu.
A hádajte čo ?
Zaspali sme . Zobudili sme sa až o pol ôsmej, lenže o ôsmej sme už mali raňajky .
Boli tam švédske stoly...
Keďže sa chceme zdravo stravovať, dali sme si biely jogurt a müsli, ktoré Kláre veľmi nechutilo .
Konečne nastalo...vyhodnotenie.
Zo začiatku sme sa veľmi tešili: aj interwiew sme poskytli, aj ušitú tašku sme predviedli...
Ale potom nás to prestalo baviť . Porotcovia hovorili strašne dlho. Dostali sme mnoho užitočných vecí. Najviac nás zaujala ekoceruzka , z ktorej po vypísaní vyrastie rastlinka (ak ju nezabudnete zasadiť).
Po vyhodnotení sme mali ešte chvíľu čas, a preto sme sa poprechádzali po areáli, ktorý bol nádherný.
Počas prechádzky sme objavili masážny chodník . Pozostával z rôznych materiálov ako napríklad drevo, kamene, voda, šišky a tráva. Chceli sme ho vyskúšať (naboso), ale bola zima.
No našla sa trojica odvážnych dievčat, ktoré to skúsili. Dokonca šli aj do vody . Potom konečne prišiel autobus a začala sa ďalšia úmorná cesta.
Tentoraz domov (Klára všetkých porazila v kartách L).