Tvorba žiakov

Bábkové divadlo, V. A

 

 

 

Dramatizácia rozprávok, IV. A

 

 

 

Dramatizácia poviedok A. C. Doyla, VIII. A

 

 

Projekt - Módna prehliadka, VI. A

 

 

Komiks, IV. A

 

Komiks, IV. A - Damián Pavúk, Michaela Figľárová, Nikola Eliašová, Olívia Papcunová, Radka Gregová, Štefánia Jusková, Matúš Kubovčík

 

 

 

 

 

 

 

Opis literárnej postavy, IV. A

 

            

 

Charakteristika literárnej postavy, VI. A

 

 

       

 

 

 

Z poľovníckej kapsy, IV. A

 

Spoločne sme čítali knihu Z poľovníckej kapsy od spisovateľa Ruda Morica. Bol vášnivým poľovníkom a milovníkom prírody.  Z Bratislavy sa vydal na Kysuce za ujom Bohdanom Müllerom, ktorý mu porozprával veľa napínavých zážitkov z poľovačiek.

Obaja prišli do našej triedy aj na návštevu.  Boli vyobliekaní ako správni poľovníci: klobúk, zelená kravata, lesný roh,...  Žiaci vyspovedali  známe osobnosti a dozvedeli sa podrobnosti o tom, prečo jeleň skamenel, akú čiapku mal starý jeleň,  aký škodca bol v lese,... Pani učiteľka sa zase dozvedela, kto knihu čítal)))

Z vyjadrení žiakov

Páčilo sa mi, že ujo Bohdan mal veľmi rád prírodu. Vymieňali sme si klobúk podľa toho, kto hral uja Bohdana. (Štefánia Jusková)

Števka priniesla lesný roh, zatrúbila na ňom a odfotili sme sa. (Olívia Papcunová, Nika Eliašová)

Páčilo sa mi odpovedať za starkú. (Šimon Zákutný)

Učiteľka rozprávala ako ujo Bohdan a rozprávala smiešne.  (Martin Korfanta)

 

 Spracovala:Mgr. Jana Mareková

 

 

 

Dramatizácia povesti, V.A

 

 

Doplnkové čítanie - Staré grécke povesti a báje, V. A

 

 

 

Plagát, Lucia Jarošíková, V.A

 

 

 

Bábkové divadlo V. A triedy

 

 

 

Príbehy starých rodičov

Kliknite na odkaz

Pribehy_starych_rodicov_nasich_ziakov_z.pdf - šk.rok 2010/2011

 

 

__________________________________________________
Ako  som prežila jeden utorok

 

 

   Stalo sa to presne 28. apríla 2009. V tento deň som musela vstávať nezvyčajne skoro, vďaka čomu som už len z princípu nechcela nikam ísť. Žiaľ, vycúvať sa  už nedalo. No kým som sa pripravila na cestu , vykuklo slniečko. Bol to prvý náznak toho, že prežijem pekný deň.

   Zraz bol na železničnej stanici o 06:15, čiže v čase, keď mám za normálnych okolností ešte hlbokú noc. Čakal tam  na mňa pán učiteľ Honzírek spolu s dvomi piatačkami, Vierkou a Dianou, ktoré sa tiež mali zúčastniť súťaže Štúrov Zvolen.

   Do Spišskej Novej Vsi sme pre nedostatok spojov dorazili veľmi skoro, preto sme navštívili miestnu Hypernovu, ktorá nám zabrala  asi hodinu času. Hneď potom sme sa pustili  na malú pešiu túru cez mesto. Naším cieľom bol Dom Matice slovenskej.

   Pred začiatkom súťaže som sa zo všetkých síl snažila upokojiť svoj pocit nervozity a rozochvetý žalúdok, no nestihla som to. Vo dverách sa ocitla porota. Všetko stíchlo a začal sa tvrdý boj o prvé miesto.

   Ja, ako deviatačka, patrím do druhej  kategórie, ktorá podľa pravidiel pozostáva z dvoch kôl. V prvom kole má súťažiaci predstaviť porote doma pripravenú úvahu na ľubovolnú tému. V mojej práci som písala a deklamovala o nádeji. Pekná téma, len pred očami  divákov sa prednáša trochu ťažšie. Bola som si takmer istá, že keď nadíde môj okamih, nedostanem zo seba ani slovo, no hneď, ako som vystúpila na javisko, všetka nervozita zo mňa opadla a ja som sa nebojácne a s pevným hlasom  rozhovorila. Na svoje miesto som si sadla s dobrým pocitom z podaného výkonu, čo mi dodalo trochu optimizmu aj do druhého kola.

   Druhé kolo mi však z neho odobralo, pretože som vedela, že to najhoršie ma ešte len čaká. V druhej časti si totiž súťažiaci ťahá tému, na ktorú musí za pätnásť minút vymyslieť rozprávanie s prvkami opisu. Šťastie v hrách som nikdy nemala, v čom ma utvrdil aj pohľad na  mnou vyžrebovanú tému. Znela: Môj brat, môj kamarát. V reále sa mi tieto dve veci zdajú nezlučiteľné. Pochopila som, že budem musieť improvizovať. Narýchlo vymyslená historka o zlomenom srdci predsa len nebola to najhoršie, čo sa tam objavilo a aj od pána  učiteľa som si zaslúžila zopár pochvál.

   Konečne nadišla rozhodujúca chvíľa. Teraz  sa dozviem na akom mieste som sa umiestnila. Nakoniec som skončila druhá. Porazil ma chlapec, s ktorým som si už aj predtým neúspešne zmerala sily. Nuž, ale netrápilo ma to, pretože nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.

   Naozaj som prežila krásny deň a obohatila som sa o nové zážitky a skúsenosti. Napriek tomu všetkému si myslím, že to najlepšie z celého výletu bola úžasná trojkopčeková zmrzlina, ktorú som si na záver dopriala.

 

                                                                         Daniela Marcinová     IX. trieda

__________________________________________________________________________________________

Názory dnešných ôsmakov na ich budúcnosť po skončení ZŠ

(Úryvky z beletrizovaných životopisov)

   Teraz deriem lavice už ôsmy rok. O chvíľu sa budem rozhodovať, kam ďalej pôjdem učiteľom píliť nervy. Nemám však o tom ešte žiadnu predstavu. Sama som zvedavá, ktorou cestou sa vyberiem. Na strastiplnej ceste za dobrým vzdelaním a prácou sa pokúsim uplatniť sa doma. No láka ma aj vôňa cudziny, spoznávať nové, dosiaľ nespoznané... Neskôr zmaturovať a pokúsiť sa dostať na vysokú školu.

                                                                                  Petra Gergeľová

 

   Teraz som v 8. ročníku ZŠ. Po jej skončení by som chcel ísť na elektrotechnickú  školu. Chcel by som byť programátorom a vytvárať nové programy na počítači.

                                                                                  Tomáš Bátor

 

   Chodím do ôsmej A triedy a môžem povedať, že už viem, čím chcem byť. Najprv musím vyštudovať strednú školu a dostať sa na vysokú. Moji rodičia vedia, že je to len na mne a podporujú ma. Ale teraz, keď musia dennodenne poslúchať moje poznámky, tak nie sú  veľmi nadšení. Našťastie sa mi tá najhoršia puberta pomaly už končí...

                                                                                 Stanislava Augustiňáková

 

   V budúcnosti chcem chrániť zákon nosením policajnej uniformy alebo sudcovského talára. A možno budem advokátom. Čas ukáže viac.

                                                                                 Martin Rimský

 

   Mala by som sa už rozhodovať, čo so svojím životom spravím, ale ja mám ešte čas. Ale predstavu o ňom už mám. Po skončení ZŠ by som chcela ísť na gymnázium a potom na vysokú, zameranú na právo. Vždy som chcela byť právnička. Dúfam, že sa mi to podarí. Ale vysoká škola je ešte vo hviezdach...

                                                                                 Mária Kaľavská

 

   Ani neviem ako a zrazu som ôsmak. Čo ma ale desí je deviaty ročník, kedy sa budem musieť rozhodnúť, na akú školu pôjdem. Stále neviem, čo ma bude v živote baviť, ale dúfam, že na to prídem a vyberiem si správne.

                                                                                Roman Klein

 

   A teraz som už ôsmačka. Mám si vybrať, kam by som mala ísť. Už som si pomaly vybrala. Asi sa dám na hereckú dráhu. Budem hrať v divadelných hrách a muzikáloch. Pekná predstava, ale čo už. Všetko závisí na škole. Príjmu ma a či nie? Len dúfam, že ma príjmu vôbec niekde. Ale to ukáže čas. Keď ma nevezmú tam, pôjdem inde. Veď niekde ma zobrať musia.

                                                                              Zuzana Bátorová

 

   Ešte ma čakajú dva roky a základnú školu budem mať za sebou. Možno mi nebudete veriť, ale ja ešte stále neviem, čo budem robiť. Snáď to vyskúšam na obchodnej akadémii v Košiciach. To je však len môj veľký sen z detstva a ak sa podarí, tak pôjdem ďalej a pokúsim sa o štúdium na vysokej škole.

                                                                             Michaela Pavlíková

 

   Onedlho by som chcel chodiť do školy v Košiciach. Ešte presne neviem kde, ale chcel by som si urobiť profesiu kuchára alebo čašníka. Dúfajme, že sa mi to podarí.

                                                                             Erik Gajdoš 

 

   Dnes už vôbec nemám predstavu, čím by som chcela byť a čo by som chcela dosiahnuť. Pravdepodobne pôjdem na strednú školu. Dúfam, že za pár rokov sa moje predstavy o budúcnosti dostanú do normálnych koľají a že sa stanem tým, čím chcem byť Rada by som sa stala zdravotnou sestrou, alebo asistentkou pri operáciách. Každý mi hovorí, že asistentkou pri operáciách je trošku divné povolanie. Pýtajú sa, či sa nebojím krvi alebo či sa nebudem báť nejakého rozrezaného človeka, ale ja nie. Veď je to normálna vec. Držte mi palce.

                                                                             Dominika Venzelová

 

   Dnes som už ôsmak a pomaly musím uvažovať nad svojou ďalšou etapou v živote, kam sa bude uberať moja cesta keď ukončím základnú školu...Mám však ešte zopár mesiacov času, takže teraz sa tým ešte nezaťažujem. Verím však, že sa rozhodnem správne a že budem spokojný.

                                                                              Jozef Holotňák

 

   Mojím snom je chrániť zákon v policajnej uniforme. Vždy som sa rád hrával s autíčkami a keď vyrastiem, chcem mať vlastné. No lákajú ma aj iné veci, ktoré sa na Slovensku nedajú robiť. Napríklad cestovať po svete, prechádzať sa po pláži a plávať na jachte. Toto všetko je môj veľký sen. Možno sa mi splní a možno nie. Hlavne si želám veľa zdravia a úspechov, aby som ho mohol uskutočniť. Lenže sám ho neuskutočním a tak dúfam, že pri mne bude stáť človek, ktorý mi s tým pomôže.

                                                                             Miroslav Petrík

 

   Teraz som v ôsmom ročníku. Momentálne by som sa asi najradšej vrátila do škôlky. O rok, keď budem deviatačka, začnem si vyberať strednú školu. Bude to ťažké rozhodovanie, ale uvedomujem si, že pre mňa veľmi dôležité. Veď od toho sa  bude odvíjať môj  život  ďalej. Len dúfam, že moje rozhodnutie neoľutujem a že si vyberiem správne.

                                                                             Henrieta Fidlerová

 

   Dnes už mám predstavu, čím by som chcela byť. Keďže ma baví umenie, chcela by som byť herečka. Pripravujem sa, učím sa. Nech už budem v budúcnosti robiť čokoľvek, viem, že určite chcem byť mamou, ktorá sa s dobrým manželom postará o svoju rodinu. Keď  dospejem chcem mať deti, pretože aj teraz ich mám veľmi rada. Dúfam, že nájdem človeka, ktorý mi pomôže uskutočniť moje plány.

                                                                             Sybila Božena Dzurňáková

 

   Teraz som už ôsmak a rozmýšľam o tom, na akú strednú školu pôjdem, čo by ma bavilo a čo by som rád robil v budúcnosti.

                                                                             M. B.

 

   Ešte neviem s určitosťou povedať, kam budú viesť moje kroky, ale už od detstva ma bavilo líčenie a preto by som chcela ísť na strednú odbornú školu  za vizážistku alebo kozmetičku. Obávam sa však nového prostredia a hlavne toho, či zvládnem všetky školské povinnosti. Čo ma čaká v budúcnosti presne neviem, ale dúfam, že bude taká pekná, ako moja minulosť.

                                                                             E. M.

 

   Teraz som už ôsmačka a pomaly by som sa mala rozhodnúť, na akú strednú školu by som chcela ísť. Ja už mám jasnú predstavu. Chcem byť kaderníčka! Moji rodičia s tým úplne súhlasia a stále mi vravia, že je to môj život a moje rozhodnutie a ak chcem byť kaderníčka, že ma budú v tom podporovať. Keď skončím školu, chcela by som mať svoj vlastný kadernícky salón, ale ak sa mi to nepodarí, tak by som sa chcela zamestnať v nejakom známom  luxusnom salóne.

                                                                               M. J.

 

   Pravdepodobne pôjdem na obchodnú akadémiu alebo na veterinu. Dúfam, že za tých pár rokov sa moje predstavy o budúcnosti dostanú do normálnych koľají.

                                                                               D. N.

 

   Čo sa týka mojich plánov do budúcnosti, nie sú až také jasné, ale som si istý, že by som chcel v 9. ročníku slušne napísať monitor. Chcel by som sa dostať na gymnázium do Prešova, ale neviem, či to bude také ľahké. Budem sa však snažiť zo všetkých síl a neskôr sa uvidí. To je však zatiaľ ešte vo hviezdach.

                                                                               V. B. 

 

   Do akej školy chcem ísť a čo chcem študovať? S rodičmi som sa o tom rozprávala, ale boli by radi, keby som si vybrala takú školu, ktorá by ma bavila. Tak som nad tým rozmýšľala a dospela  som k odpovedi, že ani neviem, čo chcem študovať. Ale bola by som rada, keby som nejako pomáhala ľuďom.

                                                                                T. T.

 

   Dnes sa už moja predstava o tom, čo by som chcel vo svojom živote dosiahnuť nemení. Pravdepodobne pôjdem na strednú školu. Dúfam, že za zvyšný čas sa moje predstavy o budúcnosti dostanú do normálnych koľají.

                                                                                R. R.

 

   Z deviatej triedy plánujem ísť na strednú školu elektrotechnickú. Ešte som sa však nerozhodol presne, pretože neviem, ako mi dopadne monitor. V budúcnosti plánujem pracovať ako mechanik počítačových sietí.

                                                                                J.  H. 

 

   Teraz už školské lavice deriem ôsmy rok. Neviem, akú školu si vyberiem po 9. ročníku, ale teraz by som si vybral obchodnú akadémiu. Po maturite, ku ktorej sa ,dúfam, dostanem a úspešne ju urobím, by som chcel byť účtovníkom v nejakej firme. Dúfam, že sa mi  moje plány podarí uskutočniť, no viem aj, že to bez mojej snahy nepôjde.

                                                                                P. J.   

  

   8. ročník je zatiaľ pre mňa najlepším ročníkom. Ešte pol roka a príde 9. ročník. Tam už budeme písať monitor a posielať prihlášky na stredné školy. Absolútne netuším na akú školu pôjdem a na akú školu by som mala ísť, ale veľa na  výber toho nemám. Baví ma fotografovanie , ale neviem, či na školu, kde by som sa tomu venovala, pôjdem. Ešte neviem, čo bude zajtra a tak ani netuším, čo bude o rok.

                                                                                A. Š.

 
Úryvky zo slohových prác spracoval učiteľ SJL  Mgr. Jiří Honzírek

 

 

                                 ________________________________________________

              
                                                                                   Litva
         
             V apríli sme sa ako žiaci ľudovej školy umenia, zúčastnili folklórneho festivalu v Litve.

 

 

 

 

            Vyrazili sme z Margecian v pondelok popoludní o 15 hodine. Cesta bola únavná, dlhá, ale my sme sa nenudili. V autobuse bola zábava.

            V utorok doobedu, sme došli do mesta Panevežys, v ktorom sme boli aj ubytovaní. Keďže sme prišli o pár hodín skôr, ako sme predpokladali, páni učitelia nás zobrali do obchodného domu, ktorý sa volal Babilonas. O 17 hodine sme došli do základnej školy,  kde nás už čakali rodiny, v ktorých sme boli ubytovaní. V stredu ráno nás priviezli rodičia do školy, kde nás už čakali učitelia.. O 10  hodine sme vystúpenie v jednej zo základných škôl v Panevežys. Po vystúpení sme sa išli naobedovať a poobede sme mali ďalšie vystúpenie. O 15 hodine sme išli na exkurziu po meste Panevežys. Je to veľké kultúrne mesto s mnohými pamiatkami. Má okolo 500 – tisíc obyvateľov. Po prehliadke mesta sme v divadle mali generálku na zajtrajšie vystúpenie. O 18 hodine nám súbor z Panevežys pripravil vystúpenie. Bol to nádherný kultúrny zážitok. Vrátili sme sa do rodín a oni nám pripravili program aj na tento večer. Niektorí rodičia nás zobrali na bowling, na pizzu a niektorí sa šli korčuľovať. Vo štvrtok ráno nás  rodičia doviezli do divadla, v ktorom sme mali dve veľké vystúpenia. Jedno bolo pre školy a druhé pre celé mesto Panevežys. Na týchto dvoch vystúpeniach sa predstavili so svojim programom všetky možné národy, ktoré sa zúčastnili tohto festivalu. Boli to: Ukrajinci, Srbi, Lotyši, Litovčania, Slováci a Bulhari. Vystúpenie dopadlo dobre. Mali sme možnosť spoznať kultúru a zvyky týchto národov. Večer  si po nás prišli rodičia. V piatok ráno sme išli do hlavného mesta Vilnius. Po ceste do Vilniusu sme zastavili na hrade v meste Trakai. Vo Vilniuse sme boli v Bazilike sv. Stanislava a Vladislava. Vilnius je moderné mesto s historickými pamiatkami a mnohými kostolmi. Nemali sme veľa času a preto sme veľa pamiatok nestihli. Okolo pol 9 večer sme sa vrátili do Panevežys a zároveň aj do rodín. V sobotu ráno sme sa rozlúčili s rodičmi a deťmi. Okolo 10 hodiny ráno sme sa vybrali na cestu domov. Ale keďže sme mali ešte dve hodinky času, tak nás učitelia zobrali do obchodného domu Babilonas. Tam sme minuli posledné litasy. Prezreli sme si aj ostatné historické pamiatky. O 12 hodine sme stretli pri autobuse a vyrazili na cestu. Cesta bola dlhá, únavná a zároveň veselá.

            Okolo 5 hodiny  ráno sme došli do Margecian a tak sa náš krásny výlet skončil. Zostali nám už len krásne spomienky.

 

 

Denisa Petriková, Ľubomíra Richnavská, 7. trieda

           

                                   __________________________________________________
                                                                         
  Na hubách

(Rozprávanie)

   
   
           Cez prázdniny sme sa s ockom vybrali do lesa na huby. Darilo sa nám a o chvíľu sme mali plný košík krásnych hríbov.

        Počas zbierania mi ocko hovoril, že v lese nemáme robiť krik a máme chodiť potichu. Išli sme tíško a za jednou zákrutou pár metrov pred nami vybehli s kvikom dve mláďatá diviaka. Ocko sa zľakol, že za nimi pôjde mama diviačica. Vystrašene skríkol: „Utekajme!“ Bežali sme ozlomkrky naspäť. V ceste nám stál vysoký, rozkonárený dub. Ocko ma vyhodil na konár ako pierko. On sám vyliezol na iný konár, no ten sa pod ťarchou jeho tela zlomil a s rachotom padol rovno do košíka. Mali sme veľké šťastie, že diviaky sa o nás nezaujímali. Po hodnej chvíli sme sa s pomliaždenými hríbmi a rozbitým košíkom veľkou okľukou vrátili z lesa von.

        Od tejto príhody ocko už po lese nechodí potichu. Občas búcha valaškou po stromoch, píska si a spieva, aby tým upozornil zvieratá, že je v lese.

                                                                                                        Matej Ďurian, žiak 5. triedy