Aktivity v šk.r. 2015/2016

 

Noc na Spišskom hrade

 

Na školský výlet vyrazili piataci trochu netradične v piatok večer 17. júna 2016. Vybavení spacákmi, karimatkami, čelovými lampami aj žinenkami sme vyrazili autami. Cieľ - Spišský hrad. S pomocou rodičov sme vynosili ťažké žinenky do arkádovej chodby múzea. Po prvýkrát sme zmerali cestu nahor po kľukatej kamenistej cestičke, ktorú sme neskôr dôverne spoznali obojsmerne. Posledné objatia s rodičmi a ostali sme vydaní napospas pracovníkom Spišského múzea, ktorí sa už na nás chystali. Sokoliari nám predstavili cvičených dravcov, aj mláďa výra skalného. Mal len 1 mesiac, ale už nám naháňal strach. Na dolnom nádvorí sme absolvovali rytiersku bojovú výpravu s prekážkami. Niekoho v behu zabrzdili hompáľajúce vrecia, iného strašenie vo vrecovom tuneli. Ale to sa ešte len stmievalo. S chuťou sme sa navečerali a nechali sme sa učičíkať pri filme Dračie srdce, ktorý sa na Spišskom hrade natáčal. Nikoho z pracovníkov hradu nebolo vidieť. Mali sme pocit, že na hrade sme len my. Ale nočná prehliadka len začínala. Zažali sme svoje lampičky a poslušne nasledovali sprievodkyňu zákutiami hradu. Vysvietené múry začali vrhať tajomné tiene, ktoré občas pripomínali pohyblivé postavy. Deti sa začali inštinktívne pohybovať v jednoliatej skupine. Lektorku doslova pritisli v polkruhu o múr a začali sa navzájom držať za ruky a plecia. Ich oči prosili vyplašenou rečou o podporu. Odbila polnoc a  jednotlivci sa začali dožadovať nočného odpočinku. Pohybujúce sa tiene začali mať čoraz reálnejšie obrysy, a to sme sa do mučiarne ešte len blížili. Boli sme v pasci. Vraj hra!!! Nočná hra s hľadaním indícií vo dvojiciach! Dvojice sme urobili, ale nikto nechcel opustiť bezpečie učiteľskej spoločnosti. Odvážlivci sa vrhli do neistej temnoty, ich výkriky odrádzali ďalších vystrašených. Niektorí sa vracali z nočnej výpravy so smiechom, občas aj s plačom, s útržkovitými informáciami o indíciách, s adrenalínovými zážitkami. Ak niekto aj našiel písmenko, po stretnutí s príšerami schovanými v zákutiach hradu ho okamžite zabudol. Písmen sme mali plno, ale aj plné gate, no heslo nie a nie poskladať. Spania sa už dožadovali viacerí. Každý napokon prekonal svoj vlastný strach a absolvoval niečo, čo doteraz v živote sám nepodnikol.  V hradnej kaplnke všetci boli pasovaní za rytierov samotným rytierom Rolandom. S katom Tomášom sme rozsvietili hrad ešte viac zapálením lampiónu a svoje zážitky sme si vyrozprávali pri hodovaní v hradnej kuchyni pri dobových posúchoch s medom a šúľancoch. Obsluhovali nás pomaľované kostýmované postavy, ktoré sa v blikotavom svetle začali čoraz viac podobať na známych lektorov. Oficiálnu večierku o 3:00 už nebolo ani potrebné vyhlasovať. Odpadli sme na vytúžené žinenky všetci v jednej miestnosti aspoň na pár hodín. Ráno vyzeral svet oveľa veselší. Rezko sme sa zbalili, absolvovali sme rytiersku rozcvičku a plní zážitkov sme sa rozlúčili so slnkom zaliatym Spišským hradom. Mgr. Jana Mareková

Najviac sa mi páčilo, ako sme mali chodiť SAMI po hrade. Trochu som sa zľakla toho slova SAMI. Začala som sa báť viac. Chodiť len tak vo dvojici po tme po hrade, nevedieť, kto a kde ma vystraší... Mráz mi behal po chrbte. Keď som uvidela plakať moje spolužiačky, bála som sa úplne. Ďalej som sa zdržiavala už len v blízkosti triednej učiteľky. Urobila pár krokov, ja so skupinkou dievčat hneď za ňou. Nakoniec som sa predsa len odvážila ísť na terasu. Zistila som, že to nebolo až také strašidelné.  Asi o 2:30 sme mali hody v hradnej kuchyni. Jedli sme posúchy z múky a bieleho vína. Stále sme sa pýtali: „Kedy pôjdeme spať?“ Najdlhšie spal Šimon. Obkolesili sme ho a vykríkli: „Budíček!!!“ Olívia Papcunová

Sokoliari nám predvádzali dravcov a Šimona myšiak okakal. Určite mu to prinesie šťastie. Radka Gregová

Keď som liezol cez tunel, pán učiteľ Gomoľa vliezol za mnou a ťahal ma za nohy. Prišiel som domov z výletu a hneď som zaspal. Spal som 17 hodín vkuse. Šimon Zákutný

Fotografie: