Sú chvíle, ktoré sa nedajú odmerať časom ani zapísať do zošitov. Sú to chvíle naplnené úsmevmi, objatiami, spoločnými zážitkami a láskou, ktorá spája generácie. A presne také bolo naše športovo-zábavné dopoludnie so starkými, počas ktorého sa naša škola naplnila radosťou, smiechom a neopakovateľnou atmosférou rodinnej pohody.
Naši milí starí rodičia prijali pozvanie a prišli do školy, aby spolu so svojimi vnúčatkami prežili chvíle, ktoré patria len im. Na školskom ihrisku sa stretli generácie, ktoré možno delí množstvo rokov, no spája ich to najdôležitejšie – láska, blízkosť a vzácne puto, ktoré časom nestráca na sile.
Naše spoločné stretnutie sa začalo na školskom ihrisku milým programom, počas ktorého žiaci svojimi básňami a piesňami potešili srdcia všetkých prítomných. Slávnostnú chvíľu otvorila pani riaditeľka, ktorá privítala starých rodičov a popriala všetkým krásne dopoludnie plné radosti, pohybu a spoločných zážitkov.
Potom sa školský areál premenil na miesto plné pohybu, spolupráce a dobrej nálady. Starí rodičia spolu so svojimi vnúčatkami putovali po rôznych športových a zábavných stanovištiach, kde ich čakali úlohy, výzvy i chvíle, pri ktorých bolo treba spojiť sily, šikovnosť a trochu súťaživého ducha. Za každú splnenú úlohu získavali pečiatku na svoju hraciu kartu. No tou najkrajšou odmenou nebola pečiatka ani splnená výzva. Boli ňou rozžiarené detské očká, povzbudzujúce slová starkých, spoločný smiech a radosť z toho, že sa im niečo podarilo spolu.
Veď kto by dokázal lepšie povzbudiť než starká, ktorá verí, že jej vnúčatko zvládne všetko na svete? A kto by sa vedel úprimnejšie tešiť z úspechu než vnúčik, ktorý môže svojmu starkému s hrdosťou povedať: „Dokázali sme to!“ Práve v takýchto drobných okamihoch sa ukrýva veľkosť rodinnej lásky.
Pre tých, ktorí si chceli na chvíľu oddýchnuť, bola pripravená oddychová zóna so spoločenskými hrami. O príjemné občerstvenie sa postarali naše šikovné kuchárky zo školskej jedálne, ktorým patrí úprimné poďakovanie. A kto mal ešte dosť energie, mohol zamieriť do telocvične, kde sa pod vedením žiakov školského parlamentu roztancovali malí i veľkí. Hudba, pohyb a úsmevy opäť ukázali, že radosť nepozná vekové hranice a že na spoločnú zábavu nikdy nie je neskoro.
Osobitné miesto v našom dopoludní patrilo tvoreniu. Deti spolu so svojimi starkými kreslili a vyfarbovali jedno veľké spoločné srdce – srdce ako symbol vďaky, lásky a úcty k našim starým rodičom. Každý ťah farbičkou, každý farebný kúsok a každý spoločný okamih prispeli k vytvoreniu diela, ktoré malo oveľa hlbší význam než len krásny obrázok.
Záver nášho stretnutia patril opäť spoločnému stretnutiu na ihrisku. Pri vytvorenom srdci sme sa všetci odfotili a vytvorili sme aj jedno veľké živé ľudské srdce – srdce zložené zo všetkých prítomných. Bol to nádherný symbol toho, čo sme počas celého dopoludnia cítili: keď sa spojí veľa dobrých sŕdc, vznikne niečo výnimočné.
Milí naši starí rodičia, zo srdca vám ďakujeme za vašu hojnú účasť, za úsmevy, dobrú náladu a za čas, ktorý ste venovali svojim vnúčatám aj našej škole. Ďakujeme vám však predovšetkým za všetko, čo pre svoje deti a vnúčatá robíte každý deň – za vašu starostlivosť, pomoc, trpezlivosť, láskavé objatia, povzbudenie i múdre rady. Za chvíle, keď ste nablízku, keď treba pomôcť, vypočuť, potešiť alebo jednoducho len byť. Vaša pomoc a prítomnosť sú neoceniteľné a často sa za nimi ukrýva oveľa viac, než dokážu vyjadriť slová.
Milí naši starkí, prajeme vám, aby ste sa každé ráno budili zdraví, s pokojom v duši a s úsmevom na tvári. Nech vás sprevádza láska vašich najbližších, nech vám dni prinášajú veľa dôvodov na radosť a nech máte vždy pri sebe niekoho, kto vás objíme a pripomenie vám, akí ste vzácni. Prajeme vám ešte veľa krásnych chvíľ s vašimi vnúčatkami, veľa spoločného smiechu, pevných objatí a spomienok, ktoré budú hriať pri srdci.
Mgr. M. Gumanová