Tak sa nazýva interaktívny program pre deti v Národnom divadle Košice. Trochu netradične sme si nešli divadlo pozrieť, ale išli sme si divadlo rovno skúsiť zahrať na Malú scénu. Štyria herci (v tento deň lektori) šiestakov najprv vyskúšali, čo o divadle vedia. Prečítali nám príbeh O nespokojnej sardinke. Ako stvorený na dramatické spracovanie! Mladí lektori si deti raz-dva rozdelili do tímov, potykali si a už sa určovali úlohy. Deti si prakticky vyskúšali, čo v divadle robí dramaturg, režisér, inšpicient,... Vyberali si kostýmy, skúšali a skúšali a skúšali. Veľa sa smiali, prezliekali, váľali sa po zemi, tancovali, recitovali, pripravovali sa na premiéru a tak trochu aj na derniéru ich prvého ozajstného divadelného predstavenia. Jedna partia nacvičila činohru a druhá ten istý príbeh predviedla ako tanečné divadlo. Do publika sa nahrnuli všetci zvedavci z divadla a na „doskách, ktoré znamenajú svet“ sa smelo promenádovali odvážne sardinky, žraloky, čajky, rybári, supy a iné potvory z toho milého príbehu vypočutého na začiatku. Tréma opadla hneď po prvých vetách. Veď v divadle pôsobí aj našepkávač. Vraj, veľká škoda, že nie je povolený aj v škole. Potlesk bol dlhý, búrlivý a úprimný. Herci i ostatní divadelníci decká veeeľmi chválili za kreativitu, nadšenie, pracovitosť aj slušnosť. Opakovane sa nás pýtali, z ktorej sme to školy. A tí bledí šiestaci z upršaného rána odchádzali z divadla rozžiarení, veselí, plní nových zážitkov a eufórie. Veď môžu smelo hovoriť: „Hral som v Národnom divadle...“
Ja verím, že si divadlo zamilovali.
Mgr. Jana Mareková